Svätí práči
Z letiska pre Varanasi je to do mesta približne dvadsať kilometrov. Ale trik je v tom, že medzi letiskom a mestom sa dá pohybovať iba špeciálnymi „prepaid“ taxíkmi, ktoré spolupracujú s letiskom a v niektorých prípadoch aj s hotelmi. Ceny sú pevne určené, do stredu mesta to je tristo päťdesiat rupií. Už prvý kontakt s indickou kultúrou je pre tých, ktorí túto krajinu navštívia po prvý krát ohromujúci. „Taxikár, ktorý nás viezol z letiska k hotelu, ktorý sme si už vopred vybrali, vedel po anglicky iba málo. Ale ani to mu nebránilo v tom, aby nám ponúkol, podľa jeho slov najlepšie ubytovanie v meste. Bol neodbytný, dokonca si zavolal aj priateľa, ktorý sa už lepšou angličtinou snažil o to isté.

Nakoniec nás zachránil až náhodný okoloidúci. Odporučil nám príjemný trojhviezdičkový hotel, kde jedna noc v izbe s vlastnou kúpeľňou a toaletou vyšla na štyristo rupií.“ Zážitkom je aj šoférovanie miestnych taxikárov. Síce je v Indii normálne dopravné značenie a aj policajtov vidíte dosť často, všetko to však vyzerá ako jedna veľká fraška. Doprava je jeden veľký chaos sprevádzaný neustálym trúbením. Paradoxne aj napriek tomu sú dopravné nehody veľmi ojedinelé. Väčšina návštevníkov Varanasi sa ihneď po ubytovaní vydá ku ghátom.

Na páse dlhom približne šesť kilometrov môžete vidieť ako sa v Gange chladí vedľa seba indická mládež a domáce zvieratá, hlavne kravy a byvoly. Pútnici si tam perú oblečenie technikou, ktorú poznali asi len naše prastaré mamy. Nič z toho im však nebráni v tom, aby v Gange podstúpili rituálny kúpeľ – púdžu. Okrem „schodov do svätej rieky“ sú v meste veľkom približne ako Trnava aj ďalšie zaujímavé lákadlá. Napríklad Višvanáthov chrám. Táto svätyňa je zasvätená Šivovi a jej vrchnú časť tvorí sedemstopäťdesiat kilogramov zlata.

Večera v chlieviku

V Indii si okrem obdivovateľov historických pamiatok zgustnú aj odvážni gurmáni. Aj jedlo je tak ako všetko v Indii úzko späté s náboženstvom. Keďže hinduisti mäso nejedia, v indickej kuchyni prevládajú vegetariánske pokrmy. Nájdete aj jedlá z mäsa, ale v oblastiach skôr moslimských, alebo v turistických letoviskách. Indická kuchyňa je veľmi bohatá a každá oblasť má svoje špecifi ká. Ak budete hľadať klasické reštaurácie môže sa stať, že sa z takého hľadania stane celodenný výlet. To platí predovšetkým pre mestá akým je aj Varanasi.

Jedlo sa tu konzumuje na ulici v stánkoch. Všade cítiť lákavé a netradičné vône korenia karí a čili. V ponuke pouličných stánkov sú vynikajúce fašírky vyrobené zo zeleniny. „Najhoršie na stravovaní vo Varanasi je prostredie, z ktorého vám podávajú jedlo. Silne to pripomína chlieviky pre zvieratá.“ Veľmi obľúbené je jedlo masala dosa. Vegetariánske jedlo, ktoré sa väčšinou podáva na nerezovej tácke rozdelenej na niekoľko častí. Je to kombinácia indického chleba „nan“, šošovicovej omáčky „dál“, opraženej zeleniny, ryže a nikdy nesmie chýbať ani čili.

Vo Varanasi sa dá Masala Dosa kúpiť za dvadsať päť rupií. Nezameniteľnú arómu indickej kuchyni dodáva korenie karí. Ale to karí, ktoré poznáme u nás doma, sa od toho indického dosť líši. Je výrazne ostrejšie a každá indická žena ma vlastný recept na jeho prípravu. Netreba však zabúdať ani na čili. Ak sa rozhodnete pre gurmánske dobrodružstvo na ulici a nie ste milovníkom ostrých chutí, radšej si svoj zámer rozmyslite. Alebo si aspoň vypýtajte menej čili. Slávne a veľmi chutné sú aj indické cukrovinky, ktoré sa podobajú maslovým keksom.

To asi preto, že ich namáčajú v maslových nálevoch. Ich hlavné jedlo sa skladá z viacerých chodov a striedajú sa v ňom chuťové protiklady, slané s kyslým alebo štipľavé so sladkým. Typickým indickým jedlom, ktoré by mal ochutnať každý, kto zavíta do Indie je aj pakora. Väčšinou sa na prípravu pakory používajú kuracie mäso, cibuľa, baklažán, zemiaky, paradajky a čili, ktoré sa namáčajú v masle a v špeciálnej múke a potom sa vyprážajú. Najlepšie chutí samozrejme na ulici. Podávajú ho ako predjedlo alebo doplnok k hlavnému jedlu. Tým sa však výpočet typických indických jedál vôbec nekončí.

Protiklady sa priťahujú

Ak sa na Indiu pozrieme okom ekonóma, vidíme tiež krajinu plnú kontrastov. V absolútnom ponímaní patrí India medzi krajiny s najväčšou ekonomikou, konkrétne jej patrí štvrté miesto. Počet obyvateľov ju radí už na druhú pozíciu. Paradoxom týchto rebríčkov však je domáci produkt na jedného obyvateľa, ktorý zaradil Indiu medzi veľmi chudobné krajiny našej planéty. Veď štvrtina obyvateľov tam stále žije pod úrovňou chudoby. Na druhej strane rozvoj informačných technológií rozširuje aj rady takzvanej strednej triedy. Ale závisí aj od regiónu, kde sa nachádzate. V niektorých miestach aj príslušníci strednej triedy žijú vo veľmi skromných podmienkach. „

Keď nás náš šofér zobral na návštevu do jeho domu, zistil som, že podmienky v ktorých žijú, sú tragické. Na nádvorí veľkom asi päť krát päť metrov bolo viacero izieb. V každej žila iná rodina. V strede nádvoria bol kanál, kde ženy umývali kuchynské riady donesenou vodou a popolom. V jednej izbe mali kuchynský kútik a matrace. Silno mi to pripomínalo naše cigánske osady.“ No ani takéto podmienky nebránia ľudom v tom, aby boli na seba milí. Ich ekonomický a sociálny status určite pramení aj z ich osobnosti. Ak sa prechádzate po spletitých indických uliciach, často vidíte pracovať iba ženy. Muži väčšinou postávajú alebo znudene vylihujú na nádvoriach chrámov.

Ale druhou stránkou takéhoto správania je neuveriteľná, v niektorých prípadoch až dotieravá podnikavosť. Na každom kroku počujete to ich indické „sir môžem vám niečo ponúknuť“? Sú neuveriteľne vynaliezaví. Ak by sa to dalo, tak vám predajú aj vzduch, ktorý dýchate. Táto dotieravosť im však vôbec nekazí celkový imidž milých, ústretových ľudí, ktorí majú na všetko čas. V Indii akoby platilo nerob dnes, čo môžeš odložiť na zajtra.

Informátor

Colné predpisy
Turisti môžu do Indie doviesť maximálne jeden liter alkoholických nápojov a maximálne dvesto kusov cigariet. Ak si do Indie veziete fotoaparát, notebook alebo šperky, musíte vyplniť formulár TBRE a pri vycestovaní vám nesmiete žiadna z týchto veci chýbať.

Vstupné
Väčšina múzeí, historických pamiatok a národných parkov vyžaduje od návštevníkov vstupné. Často to nie je veľká suma, ale pri pamiatkách, ktoré sú zaradené do zoznamu UNESCO, je táto suma oveľa vyššia. Napríklad vstupné do Tádžmahálu stojí turistov pätnásť dolárov.

Štátne sviatky
Indická vláda vydáva každý rok zoznam sviatkov, ich počet je pohyblivý a mení sa každý rok. Banky, úrady a väčšina trhov ostáva uzavretá počas troch najväčších sviatkov: v Deň republiky (26. januára), Deň nezávislosti (15. august) a v deň narodenín Mahátmu Gándhího (2. október). Chrámy sa zamykajú medzi jednou a štvrtou popoludní, keď „božstvo“ odpočíva.

Jazyk
Oficiálnym jazykom v Indii je hindština. Ale v niektorých častiach krajiny sa hovorí inými nárečiami. Napríklad v Kalkate a v Západnom Bengálsku sa hovorí bengálsky. Dorozumievacím jazykom sa stala angličtina. Úradníci, obchodníci, taxikári väčšinou ovládajú angličtinu na dobrej úrovni. Dopravné značenie je okrem anglického jazyka aj v jazyku konkrétneho regiónu.

Časový posun a kalendár
Po príchode do Indie si turisti musia posunúť ručičky hodiniek o 3,5 alebo 4,5 hodiny dopredu. V krajine sa v oficiálnom styku používa západný gregoriánsky kalendár. Inak Indovia používajú tradičný kalendár v závislosti od náboženstva a regiónu. Napríklad roku 2007 odpovedá v kalendári podľa šakského letopočtu rok 1929 a v starom hinduistickom kalendári rok 2064. Fotografovanie Fotografovanie v Indii nie je veľký problém. Ale zvečnenie žien, kmeňových komunít a modlitební môže byť niekedy citlivou témou. Najlepšie je, keď si fotograf najskôr vypýta povolenie. Niekedy si treba pripraviť aj bakšiš, ktorý môže byť jedna ale aj sto rupií. Fotografovanie v miestach so zvýšenou ochranou, ako sú napríklad priehrady, letiská alebo vojenské zariadenia, je zakázané.

Vyjednávanie
Obchodné zjednávanie predstavuje v Indii zmysel života. Jasne a zreteľne ponúknite rozumnú sumu a ak druhá strana nesúhlasí, skúste ešte niekoľko krát, ale ak nepovolí, radšej odkráčajte preč. Pri nakupovaní vo veľkom môžete vyžadovať špeciálnu zľavu. Ceny v obchodoch a veľkých predajniach však bývajú pevné.

Všetky cesty vedú...
Východiskovým bodom pri cestách po Indii je hlavné mesto krajiny Dillí. Indická metropola, kde už silno cítiť západný vplyv. A práve v Dillí sú všetky kontrasty a rozpory Indie obzvlášť zreteľné. Mladí, moderne oblečení ľudia sa na uliciach miešajú s pútnikmi. Na cestách vidieť najmodernejšie autá ako obiehajú volské povozy. Dillí je v prvom rade mestom prisťahovalcov. Miešajú sa tu kultúry zo všetkých kútov krajiny. Sú tu luxusné hotely, drahé reštaurácie a samozrejme aj vyššie ceny ako v iných kútoch Indie. Napriek tomu tú nájdete rovnakú špinu, chudobu a žobrajúce deti ako v iných častiach krajiny. V hlavnom meste Indie nájdete všetko a zároveň nič.

Za návštevu stojí Vdžaj čauk alebo „víťazné námestie“, kde sa každý rok presne dvadsiateho deviateho januára koná „slávnosť Trúbenia“ na počesť víťazstva. Námestie je aj prístupovým priestranstvom do paláca, kde v súčasnosti sídli indický prezident. V Dillí nájdete aj národné múzeum, kde je vystavených asi dvesto tisíc ukážok zaujímavého indického umenia. Obľúbeným turistickým miestom je aj Lál kila, Červená pevnosť. Táto pozoruhodná stavba je symbolom indickej samostatnosti, pretože práve tu bola po prvý krát vztýčená indická zástava, keď si India vydobyla pätnásteho septembra 1947 vytúženú nezávislosť. K veľmi pôsobivým stavbám v hlavnom meste patrí aj Baháistická modlitebňa. Jej konštrukcia pripomína tvarom otvárajúci sa lotosový kvet.

India
Hlavné mesto: Naí Dillí (New Delhi)
Najväčšie mesto: Dillí
Úradne jazyky: hindčina, angličtina a 21 miestnych jazykov
Štátne zriadenie: federatívna republika
Vznik: 26. júla 1950
Rozloha: 3 287 590 km2
Počet obyvateľov: 1 095 351 995 (odhad z júla 2006)
1 027 000 000 (sčítanie 2001)
Mena: indická rupia

mejších stavieb sveta Tádžmahál. Postaviť ho nechal mughalský cisár Šahdžahán na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahaly, ktorá umrela v roku 1631. Približne dvadsať tisíc robotníkov pracovalo na stavbe dvanásť rokov. Dokonalé proporcie a vynikajúce remeselné stvárnenie boli označené viacerými významnými architektmi za „víziu, sen, báseň a div“. V Agre je veľa útulných hotelov, z ktorých je nádherný výhľad práve na tento skvost Ázie. Južnejšie od Agry začína svoje hranice zaujímavý indický štát Rádžastán.

Tento prevažne poľnohospodársky kraj patrí v Indii k najmenej osídleným. Napriek tomu, že je pomerne chudobný, pre svoju pestrosť a exotickosť si medzi turistami získal veľkú popularitu. Veď žiadny iný štát v Indii neoplýva takým veľkým počtom palácov a pevností. Džajpúr a Puškar sú mestá, ktoré asi najvýstižnejšie opisujú celý Rádžastán. Džajpúr často prezývajú aj „ružové mesto“ kvôli farbe omietky, ktorou sú omietnuté najvýznamnejšie budovy. Veľmi strategická je aj poloha mesta, pretože leží na priamke Dillí Agra.

Ružové mesto je plné zaujímavej, a na Indiu pomerne harmonickej architektúry. Ale ulice sú už typicky indické. Plné chaosu, trúbiacich dopravných prostriedkov a samozrejme nechýbajú ani posvätné kravy. Pre turistov je najzaujímavejšia opevnená štvrť starého mesta, ktorá je obohnaná šesť metrov hrubou stenou. Srdcom mesta je Havá mahal alebo „Palác vetra“. Ružová stavba, ktorá sa vďaka svojej veľkosti a farbe stala ikonou a lákadlom mesta. Neďaleko Džajpúru je národný park Kéjóládév ghána, ktorý patrí k najvýznamnejším vtáčím rezerváciám na svete. Návštevníci si môžu prenajať loďku so skúseným sprievodcom alebo požičať bicykel.

Ťavy a tabak

Len niekoľko kilometrov južne od Džajpúru leží Puškar. Pôvod založenia mesta sa podľa legendy spája s najstarším hinduistickým bohom Brahmom. Tomu raz spadla kúzelná kvetina a na mieste, kam dopadli lupiny kvetu, sa objavili jazerá. Najväčšie z nich je posvätné Puškarske jazero. Podľa hinduistov má jeho voda očistnú silu, ktorá vrcholí pri prvom splne mesiaca po sviatku svetla Díválí. V tomto čase sem prichádzajú tisícky pútnikov, aby sa ponorením do vôd jazera očistili od hriechov a postupne pripravili svoju dušu na lepší život po reinkarnácii.

V Puškare sa každoročne koná trh dobytka, kde sa predávajú nielen ťavy ale aj kone, kravy a iné domáce zvieratá. Práve tu dosť vyniká jedna z čudných indických zvyklostí, zbieranie ťavieho trusu. Často vidíte malé deti pobehovať po uliciach a zbierať trus. Tie však ulice nečistia. Zozbieraný trus sušia a neskôr ho používajú ako dobré a lacné palivo. To sa predáva rovnako dobre v metropole Dillí ako aj v sto krát menšom Puškare. „Nás zaskočil aj ďalší typicky indický zvyk. Často sme sa na uliciach stretávali s krvavo červenými fľakmi. Mysleli sme si, že to zanechávajú kravy, ale až neskôr sme zistili, že to je rozžutý tabak, zábavka miestnych obyvateľov.“ Obľúbenou zábavou tak detí ako aj dospelých v Indii je tiež púšťanie šarkanov.

Pohľad na strechy domov a ulice je niekedy plný takýchto hier. Netreba zabúdať ani na šport číslo jeden, kriket. Vôbec nezáleží na tom, v ktorej časti Indie sa nachádzate. Kriket hrajú alebo minimálne sledujú všetci. A v neposlednom rade je obľúbenou činnosťou relax a ničnerobenie.

Pár dni v Goa
Predtým než budete mať Indie plné zuby, si to namierte na juhozápad krajiny do štátu Goa. Je to malý indický štát, ktorý doteraz nesie odkaz a dedičstvo svojej koloniálnej minulosti. V roku 1510 tu zriadil Alfonso de Albuquerque malú, ale pomerné silnú portugalskú provinciu. Niektoré mestá v tomto štáte aj v súčasnosti pripomínajú skôr provinčné stredomorské mestá ako chaotické stiesnené indické mestečká. Vďaka idylickým plážam, kokosovým plantážam a dedinkám s bielymi kostolmi patrí Goa k najvyhľadávanejším destináciam v Indii.

„My sme sa rozhodli, že zabudneme na všetok zhon v Indii a prenajali sme si bungalov na pokojnej pláži, kde nechodí až tak veľa turistov. Využili sme možnosť prenájmu skútru a bicyklov a okrem vylihovania pri mori sme si urobili aj niekoľko zaujímavých výletov po okolí.“ Dĺžka prekrásnych a dych vyrážajúcich pláži v Goa je sto šesť kilometrov. Pláže v južnej časti patria medzi tie so slabšími službami a menším počtom turistov. Ale situácia sa samozrejme rýchlo mení. Asi najkrajšou plážou v južnej Goe je Palolem. V ponuke pre návštevníkov má pozorovanie delfínov a turistom sú k dispozícii príbytky v korunách stromov.

Pláž Baga sa nachádza v severnej časti pobrežia. Je to pláž s najlepšou turistickou infraštruktúrou. Množstvo barov, niekoľko rušných nočných podnikov a veľký výber ubytovania sú zárukou nekončiacej zábavy. Pre milovníkov športov je určená pláž Vainguinim. V ponuke je jachting, windsurfi ng, vodné lyžovanie, parasailing, kanoistiku alebo potápanie. Pláž Sinquerin má tri luxusné hotely. Ponúka rôzne vodné športy a organizujú sa tam výletné plavby po okolí. V najsevernejšej časti štátu Goa sa ukrývajú pokojné idylické pláže Querim a Harmál.

Sú to tiché a panenské pláže s rybárskymi člnmi a sladkovodnou lagúnou. Na záver putovania po Indii môžete navštíviť ešte Bombaj. Aj toto mesto je riadne „strihnuté“ západom. Moderné nákupné centrá sa tu „bijú“ s tradičnými trhovými uličkami. Turisti sa miešajú s miestnymi a večer je pre všetkých pripravená nespútaná zábava na bombajských diskotékach. Cez deň zaujme koloniálna architektúra, veže mlčania alebo visuté záhrady. Ale India je príliš veľká na to, aby ste videli úplne všetko. Do Indie sa musíte vrátiť. Aj niekoľko krát.

Pred cestou

Základná vec, ktorú si do Indie musíte vziať, je určite trpezlivosť. Všetko sa to začne už doma, pretože na víza sa obvykle na indickej ambasáde čaká týždeň. Pripraviť si musíte výpis z účtu, a prehlásenia o tom, že si v Indii neplánujete hľadať prácu. Preukázať sa musíte aj rezerváciou spiatočnej letenky. Rezervácie na vnútroštátne lety stačí urobiť priamo v Indii. Ubytovanie sa dá tiež riešiť priamo na mieste, ale človek by mal mať aspoň predstavu kam chce ísť a čo asi chce vidieť. Pred cestou sa musíte poistiť.

A nemali by ste zabudnúť na očkovanie proti tetanu, týfusu a hepatitíde typu A a B. V Indii treba predovšetkým pamätať na pravidlo číslo jeden, piť iba riadne zabalenú vodu z obchodu. Litrová fľaša vody stojí približne pätnásť rupií. Slovenské koruny si za miestnu menu v Indii nezameníte, preto si prineste radšej doláre. Často narazíte na priekupníkov, ktorí vám budú ponúkať lákavé výmenné kurzy. To je však nelegálne, preto ich radšej ignorujte.

Luxusné hotely ponúkajú ubytovanie v priemere za dve tisíc korún, ale určite sa oplatí vyhľadať skôr tradičnejšie ubytovanie. Je lacnejšie a pridáva na atmosfére. Dokonalým informačným zdrojom sú skúsenosti tých, ktorí už v Indii boli. Dobrým poradcom je aj internet a knižní sprievodcovia od Lonely planet. Na základe takto získaných informácii si budete môcť urobiť lepší prehľad o rozpočte a pláne cesty. „V Indii sme strávili dvadsať tri dní a rozpočet na celý „trip“, vrátane leteniek a jedenásť dňovej okružnej cesty prenajatým autom so šoférom nepresiahol pre dvoch sto tisíc korún.“