Knihy

Philip Roth
Ktokoľvek
(Slovart)

V týchto dňoch vychádza v slovenskom preklade Otakara Kořínka nový román jedného z najvýznamnejších žijúcich amerických románopiscov 20. storočia - Philipa Rotha Ktokoľvek. Svoju prvú prózu – Zbohom mesto C vydal Roth už v roku 1959. Asi najväčší úspech, spojený so škandálom, vyvolal šokujúco otvoreným románom Portnoyov komplex o problematickom dospievaní chlapca zo stredostavovskej židovskej rodiny. Philip Roth sa ako šéfredaktor beletristickej edície svojho času významne podieľal aj na uvádzaní a sprístupňovaní zakázaných autorov z východnej Európy v Spojených štátoch. Román Ktokoľvek je o problémoch starnutia a samoty, o životných stratách, ľútosti a postupnom bilancovaní najkrajších a najbolestnejších životných momentov. Hoci nie je veľmi optimistický, skôr naopak, vďaka svojej obraznosti, emotívnosti a sarkastickému štýlu rozprávania sa číta veľmi dobre. Ktokoľvek je príbehom úspešného Američana, ktorý vyrastal v stredostavovskej židovskej rodine majiteľa obchodu so šperkami a hodinkami. Jeho hrdina mal umelecké ambície a väčšinu svojho života strávil ako úspešný umelecký šéf reklamnej agentúry. Má za sebou tri nepodarené manželstvá a množstvo milostných dobrodružstiev.

Na dôchodok sa presťahoval do mestečka na brehu oceána, kde každý deň maľuje a snaží sa nadviazať kontakt – s ľuďmi okolo seba, mladými ženami, bývalými kolegami, deťmi a bývalými manželkami. Stretnutia s rovesníkmi na kurze maľovania, ktorý sa pokúša viesť, sa končia ako diskusný krúžok o rôznych chorobách a zdravotných neduhoch, a tak na ne postupne zanevrie. Jeho rovesníci postupne umierajú a mladé ženy sa diskrétne strácajú.

Hlavný hrdina spomína na chvíle svojho života, keď prekypoval radosťou zo života – napr. kúpaním v oceáne alebo ľúbostnými príhodami. Jednou z najkrajších tragikomických scén tejto prózy je záverečný rozhovor hlavného hrdinu so starým hrobárom, ktorý ho bude o pár dní pochovávať. Napriek nie veľmi optimistickej téme je román Ktokoľvek od Philipa Rotha silným čitateľským zážitkom a knihou, ktorá je doslova oslavou krás života

Terry Deary
Perfektní Gréci
(Slovart)

Pozoruhodnou novinku v edíci Hrôzostrašná história – je kniha Perfektní Gréci, ktorej autorom je britský spisovateľ Terry Deary. Táto nevšedná a vtipná publikácia sa pokúša podať študentom, ale aj laikom suchopárne historické údaje zábavným a zaujímavým spôsobom. Hneď v úvode sa dozvieme, že za všetko môžu Gréci.

Pred viac ako 2500 rokmi totiž vymysleli dejepis. Vymysleli však aj rôzne hry – napr. Olympijské a dokonca aj fotoaparát. Prvá grécka civilizácia sa začala v roku 1600 až 1200 pred našim letopočtom. Okolo roku 730 pred našim letopočtom vznikli v Grécku prvé literárne diela ako Ílias a Odyssea a ich autorom bol Homér. Pred Grékmi vládol v Grécku mocný mykénsky ľud. Najväčší palác ležal na ostrove Kréta. Bol taký nóbl, že kráľovná mala dokonca prvý splachovací záchod na svete. Mykénska civilizácia zanikla, a do Grécka sa presťahovali Dórovia. Historici nazývajú toto obdobie aj dobou temna.

Ako to už je v tejto edícii zyykom, historické fakty a úryvky z historických prameňov bývajú uvádzané s tými najnechutnejšími a najpikantnejšími podrobnosťami. Kniha Perfektní Gréci vás prenesie do sveta odvážnych hrdinov, tvrdých sparťanských vojakov, bláznivých fi lozofov a šikovných lekárov, ktorí žili pred 4000 rokmi. Dozviete sa v nej – prečo behali grécke dievčatá po lese nahé, prečo lekári ochutnávali ušný maz svojich pacientov, aké boli nahroznejšie grécke jedlá, ktorý nenásytný boh pojedol vlastné deti, čo sa dialo na starobylých gréckych olympijskych hrách .... a pod. Terry Deary prerozprávava známe historické udalosti sviežim jazykom a ukazuje, že história môže byť nielen zaujímavá a poučná, ale aj zábavná.

CD

Simply Red
Stay
(simplyred.com Ltd., 2007)

Väčšina albumov skupiny Simply Red má krátke, jednoslabičné názvy: Stars, Life, Blue, Home... a celkom najnovšie aj - Stay. Je to v poradí ich jedenástka. Veľa, alebo málo po 23 rokoch? Simply Red nás naposledy potešili komorne ladenou kolekciou nazvanou príznačne Simplifi ed. Toto už je znova plnokrvný štúdiový album pôvodných, obsahovo aj formovo „zbrusu“ nových piesní. Stay, čiže Zostaň. Líder Simply Red, self-mademan z proletárskeho predmestia Manchestru Mick Hucknall, ktorý ocení dlhé nohy Andrey Sklenaříkovej rovnako ako kuracie prsíčka na paprike a estragónovej omáčke, k tomu rozmarín a sťaby príloha zemiaky na cesnaku alebo ryžový pilav s mandľami a hrozienkami - sám o sebe hovorí: „Mať sa v živote lepšie nie je nijaká hanba!

Príjemné veci som miloval už vtedy, keď som žil ešte z podpory. Zatiaľ čo kamoši do seba tlačili konzervy, ja som si na trhu kupoval čerstvú zeleninu a ovocie. Jedol som lepšie a stálo ma to menej. Strávil som 4 roky v Moss Side na 25 librách týždenne a spomínam na to s láskou. Vždy som bol, za každých okolností, bonviván.“

Norah Jones
Not Too Late
(Blue Note Rec., 2006)

Tretí album Nory Jones vychádza tri roky po „dvojke“ Feels Like Home. Možno práve preto ho umelkyňa nazvala Not Too Late, čiže Nie príliš neskoro. Človek si pri počúvaní týchto piesní skôr položí otázku: nie je to naopak príliš skoro? Z Jonesovej novinky cítiť nedokončenosť, alebo presnejšie - nedonosenosť. Chýbajú nielen nové nápady, nielen osvedčení štúdioví sidemani, s ktorými spanilá Norah na rozhraní milénia začínala, ale najmä producent Arif Mardin, ktorý v lete 2006 nečakane zomrel. Norah Jones svoju trojku zosmolila celkom sama, v improvizovanom domácom štúdiu, za pomoci priateľa a basgitaristu Lee Alexandra, ktorému by vraj - podľa nedávneho vyjadrenia - dovolila vyspať sa so Shakirou! Celé je to akoby čímsi „omámené“, vhodné pre daždivé sobotné popoludnie alebo neskoršiu nočnú hodinu, keď sa už človeku nič nechce, ale ani spánok ešte akosi neprichádza.

Chýba tu niekdajšia Noriina vášeň a zmyselnosť, ktorá v roku 2002 do éteru katapultovala jej celkom prvé piesne. Ten subtílny dievčenský hlások a prirodzená neha interpretačného prejavu tu ale napriek všetkému stále zostáva. Vrátane jasného, najmä na fotografi ách takého neodškriepiteľného, indického genómu.

Bryan Ferry
Dylanseque
(Virgin Rec.Ltd., 2007)

Preberať piesne velikánov popmusic by malo byť dovolené iba velikánom. Tak, ako hrať Beethovena, Bacha a Mozarta iba najlepším dirigentom a orchestrom. V prípade Bryana Ferryho a jeho Dylanovi zasvätenej novinky je táto podmienka splnená. P

retože to, čo Dylan znamená vo folku, znamená Ferry v elegantne zdržanlivom a vkusne dekadentnom rocku. S Dylanom sa vraj dodnes osobne nestretol. Zato s Mickom Jaggerom svojho času neúspešne bojoval o srdce Jerry Hall. Žiaľ (alebo našťastie?) modrooká zlatovláska si namiesto kultivovanej noblesy vybrala živočíšnu hrubosť a starecky dementnú promiskuitu.

Ferrymu, niekdajšiemu lídrovi kultových Roxy Music, zostal údel stredovekého trouvéra a večný smäd po nenaplnenej veľkej láske. Z Dylanovho repertoáru si vybral dvadsať najlepších piesní, všetky poctivo nahral a na album vybral týchto božských jedenásť. Vrátane znova aktuálneho protestsongu The Times They Are A-Changin?, Hendrixom presláveného All Along The Watch-tower alebo Axl Roseom sprzneného Knockin´ On Heaven´s Door. Bryan Ferry toto úprimné vyznanie viery neškrieka ako na zubárskom kresle. On sa totiž túto modlitbu naozaj modlí. Skrátka - Ferry spieva Dylana!

Kaiser Chiefs
Yours Truly, Angry Mob
(B-Unique Rec., 200)

„Plavu si ani nevím jak, vždyť nemám prsa, nemám znak, mám jen hlavu plnou ideálů...“, spieva sa v jednej staršej českej pesničke. Mohlo by to byť aj motto nového rockového zázraku menom Kaiser Chiefs. Vznikli pred tromi rokmi v severoanglickom meste Leeds. Už prvý hit I Predict A Riot z roku 2004 rozvíril stojaté vody britského, štýlovo indiferentného, resp.nadčasovo eklektického rocku. U nás tomu vravíme „bigbít“. Prílišní horlivci by mohli použiť aj označenie „britpop“. Stúpenci voľno-trhovej zásady „rozdeľuj a panuj“ už ale pre tento prípad vymysleli celkom nový pojem - neo-new wave.

Prvý album skupiny Kasier Chiefs sa volal Employment. Toto je doslova horúca a celou hudobnou verejnosťou - od odbornej kritiky až po masové publikum - triumfálne akceptovaná dvojka: Yours Truly Angry Mob. Ak chcete a susedia vám to dovolia, môžete si pritom aj tzv. „zapogovať“. Napokon, oproti rockovým prvotinám z éry albumu Employment je táto druhá kolekcia zdanlivo nahnevanej štvorice z Leedsu o čosi viacej prispôsobená vkusu väčšiny. Nijaká revolúcia sa tu nekoná. Apropo - ten čudný názov si chlapci vypožičali od jedného juhoafrického futbalového tímu

DVD

Borat: Nakúkanie do Ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národu
(Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefi t Glorius Nation of Kazakhstan, USA 2006, Réžia: Larry Charles)

Britskému komikovi Sacha Baron Cohenovi sa pri uvedení jeho druhého fi lmu do kín stala tá najlepšia vec. Jeho fi ktívna pseudodokumentárna road movie sa totiž dostala do hlavných správ a na chvíľku sa stal široko diskutovanou spoločenskou témou. Každý mal na Borata názor, na adresu fi lmu sa vyjadrovali politici i všakovaké celebrity a tržby utešene rástli. Pri všetkých tých rečiach sa však pomaly zabudlo na to, že Borat je v prvom rade mimoriadne vydarená komédia, možno kontroverznejšia, ako býva v tomto žánri zvykom, ale na najlepšej ceste stať sa komediálnou klasikou. Možno naozaj treba Cohenov fi lm vidieť viackrát, s odstupom, aby si človek naozaj uvedomil, že videné môže mať hneď niekoľko významov.

Na Borata sa dá dívať ako na komédiu, ktorá si robí srandu z obyčajných Američanov, z ich malosti a obmedzenosti, ale aj ako na fi lm, ktorý poukazuje na to, že každý kompromis pri strete dvoch kultúr musí mať svoje hranice. Oná politická korektnosť a snaha vyjsť každému v ústrety sa totiž nemusí vyplatiť. Borat na DVD prekonáva očakávania.

Film o kazašskom televíznom moderátorovi, ktorý prišiel do Ameriky robiť dokument o krajine, ale potom sa zahľadí do Pamely Andersonovej a rozhodne sa s ňou oženiť, ponúka sled vynikajúco pripravených a vypointovaných gagov, ktoré sa hádam nemôžu „okukať“. Na pranieri je ľudská hlúposť a obmedzenosť, teda čosi, čo si pranierovanie jednoznačne zaslúži. DVD však toho ponúka viac. Ocenenie si v prvom rade zaslúži už samotný koncept kazachstanského disku, keď originálne DVD pôsobí ako lacný napálený šunt odkiaľsi z tržnice.

Mystifi kačný rozmer prítomný už v samom fi lme tak dostáva celkom iný rozmer, prekračuje uzavretosť fi lmového plátna a preniká do reality. Inak je DVD na prasknutie natlačené výbornými bonusmi, spoločne s českou titulkovou podporou, medzi ktorými štandardne nechýbajú vystrihnuté a nepoužité zábery. Disk ďalej ponúka reportáž z rodea, skvelý Boratov trailer na kazašskú Pobrežnú hliadku, upútavku na soundtrack a predovšetkým sériu dokumentov z celosvetového propagačného turné a záznamy z Boratovej návštevy rôznych televíznych show, Jayom Lenom počnúc a Saturday Night Live končiac.

Clerks II: Mladí muži za pultom
(Clerks II, USA 2006, Réžia: Kevin Smith)

Americký režisér, scenárista a tak troška herec Kevin Smith sa právom teší statusu kultového fi lmového tvorcu. Nielenže ho pozná celý svet cez postavičku Tichého Boba, ktorú Smith stvárnil - až na jeden - vo všetkých svojich fi lmoch, z Vreskotu 3, či Afromanovho videoklipu Because I Got High, ale Smith sa teší aj veľkej vážnosti medzi fi lmovými teoretikmi, kritikmi a vôbec, odbornou verejnosťou.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa mu totiž podaril husársky kúsok, keď predal svoju zbierku komiksov a za pomerne smiešny peniaz nakrútil svoj debut – fi lm Clerks (u nás ako Mladí muži za pultom, prípadne Podvodníci z New Jersey), ktorý ho razom katapultoval medzi elitu tzv. nezávislých režisérov.

A teraz, po šestnástich rokoch sa Smith vracia k látke, ktorá ho urobila. Clerks II sú generačnou výpoveďou zatratencov, ktorí sa odmietajú podriadiť konvenciám a ani ako tridsiatnici nehodlajú skončiť s pofl akovaním a začať sa venovať zmysluplnej kariére. Kamaráti Dante a Randal pracujú vo fast foode a väčšinu času trávia preberaním aktuálnych popkultúrnych fenoménov. Nič mimoriadne, mohlo by sa zdať, ale to by Smith scenárista nesmel byť majstrom fi lmového dialógu, pred ktorým skladá klobúk aj Quentin Tarantino.

Clekrs II: Mladí muži za pultom sú bravúrnou konverzačnou komédiou, v ktorej ani veľmi tak nejde o to, čo sa deje, ale o to, ako je to urobené. Rieši sa v nich všetko možné, od Pána prsteňov, cez vzťahy medzi nadriadeným a podriadeným až k sexu so zvieratami a hoci sa Smith párkrát pohybuje na samej hrane znesiteľnosti, divák je mu ochotný odpustiť aj odvážnejšie slová, lebo sú jednoducho vtipné. Ťažiskom DVD Clerks II je fi lm samotný a jeho kvalita dostatočne kompenzuje striedme bonusy, medzi ktorými je len trailer a rozhovory s tvorcami.

Čítal som, videl som, počul som...

Daniel Hevier
(básnik, textár, spisovateľ)
V súčasnosti mám rozčítaných niekoľko vecí. Zatiaľ čo hlbokú knihu Václava Cílka Borgesův svět, ktorá však nehovorí iba o Borgesovi, už dočítavam, na stole ma čaká nová kniha Toma Robbinsa „Pozpátku letící divoké kachny“. Hovorím na stole, ale v skutočnosti kladiem knihy aj na tlačiareň či skener, pretože môj stôl je zaprataný papiermi. Spomedzi nich som vylovil DVD Monty Pythonovcov vo výbere protagonistov tohto zoskupenia.

Terry Gilliam sa nedávno pokúšal sfi lmovať Dona Quijota, ale ostal po ňom iba dokument o jeho stroskotaní, ktorý nedávno uviedla Česká televízia. Po dlhom čase ma prinútila sadnúť si k obrazovke aj naša estevéčka, keď spustila nový zmysluplný projekt „Hit storočia“. Keď sme už pri tých hitoch, kúpil som si pekne vypravený dvojalbum nehitového skladateľa a speváka Jiřího Bulisa „Věci“. Ak vám to meno nič nehovorí, tak je to sčasti aj jeho zásluha, pretože tento človek sa nikdy netlačil do popredia.

Bol „iba“ dvorným skladateľom Polívkovho Provázku. Zacítil som prudkú nostalgiu po ruských piesňach, a tak si občas púšťam aj CD Hanny Bičevskej „Staryje ruskyje narodnyje derevenskije i gorodskije pesni i balady“. Pritom som na seba celkom pyšný, že názov dokážem, na rozdiel od mojich detí, prečítať aj v azbuke. Z odbornej literatúry napísanej prístupným štýlom sa teším na knihu Tomáša Hájka „Zánik a vznik památkových péčí“.

Budeme sa musieť naučiť starať aj o naše duchovné a kultúrne dedičstvo, ak sa nechceme rozpustiť tej v amorfnej holly-koalizácii. To neznamená, že by som sa aj ja neponáral do toho bezodného internetového mraveniska. Nachádzam v ňom spústu informácií a impulzov, napríklad portál „i-literatura“ či internetové literárne časopisy a zdroje alternatívnej hudby, ktorú počúvam takmer denne.