Cesty vína
Kulinárium
|
Víno. Tak radi ho pijeme, tak radi pri ňom rozjímame a pritom tak málo o ňom vieme. Otvárame preto prvú fľašu, lepšie povedané amfóru s vínom. Vychádza z nej pravda o jeho púti až na naše stoly. Názvy tohto nápoja sú si podobné alebo blízke vo všetkých svetových rečiach, nedajú sa pomýliť. Dnešný človek s obľubou ochutnáva najlepšie vína európske – francúzske, talianske, španielske, portugalské alebo nemecké. Stále častejšie ho lákajú aj vína z iných kontinetov, alebo ako hovoria odborníci: “vína z Nového sveta”. |
Ide o vína z krajín, do ktorých sa vinič dostal len pred dvoma- tromi storčiami. Teda z južnej Afriky, Austrálie a Nového Zélandu, Kalifornie, Čile, či Argentíny. Nové technológie spracovania vín dávajú tak šancu vyrovnať sa kvalitou vín bývalým svetovým, čiže európskym vinárskym veľmociam. Kvalitné víno prekračuje kontinenty a získava si nových priaznivcov. Čoraz viac ľudí pociťuje potrebu vyznať sa vo vínach, poznať ich kvalitu, chute, pamätať si dobré ročníky, ocenené odrody, šampiónov medzinárodných vinárskych súťaží. Popri radosti a pôžitku z degustácie kvalitných vín, stalo sa módnym hovoriť zasvätene o tomto moku. |
Víno je popri pive oprávnene považované za najstarší kultúrny nápoj na svete. Preto má svoju bohatú a neopakovateľnú históriu. Bez preháňania by sme mohli povedať, že také je staré ako ľudstvo samo. V toku stáročí a tisícročí sa vinič hroznorodý kultivoval a zušľachťoval na rastlinu, z ktorej pripravujeme najkvalitnejšie vína.
Hoci veľa vieme o tejto “dlhej ceste” viniča a vína, zatiaľ menej známe sú práve prvopočiatky dnes už tohoto každodenného nápoja. Ak je našou ambíciou v niekoľkých pokračovaniach Kulinária príblížiť stručné pohľady na dejiny vinohradníctva a vinárstva, a najznámejších vín z histórie u nás i v strednej Európe, musíme začať jeho prehistóriou, ktorá siaha ďalej ako do staroveku.
Aká je pravda o počiatkoch vína?
Treba objektívne povedať, že o pravlasti vína vieme toho pomerne málo. Z toho, čo prináša dosiaľ početná vinárska svetová literatúra, by sme mohli povedať, že jestvujú tri skupiny názorov ako ľudia “objavili” tento nápoj.
Prvý názor by sme nazvali mýtickým, ktorý je založený na príbehu ako neznámy pastier objavil po istom čase zabudnuté plody hrozna v odloženej nádobe. V nej prekvasením vznikla tekutina podobná vínu s opojnými účinkami na jeho organizmus. Druhý názor - biblický - vychádza z textu Starého zákona. Podľa neho objavil praotec Noe divokorastúci vinič, ktorý rodil trpké ovocie - hrozno. Začal ho prihnojovať až dosiahol to, že napokon tento vinič mu zarodil.
Hrozno bolo sladké – poskytlo mu nielen ovocie, ale po prekvasení nápoj, od ktorého sa opil a stal sa predmetom posmechu syna Chána. Tak sa údajne svet dozvedel o lahodnosti vína, ale zároveň opojnosti tohoto nápoja. Tretí - vedecký názor, podľa vyjadrení paleobotanikov a archeolóv tvrdí, že vinič je starší ako človek. Za pravlasť viniča sa považuje oblasť okolo Kaspického mora. Z týchto území sa dostal do dnešného Azerbajdžanu, Iránu, Afganistanu a Číny. Dokazujú to nálezy semien, ktoré sú staršie ako 5 000 rokov.
Ktoré víno bolo najstaršie a aké bolo?
Na túto otázku nevieme presne odpovedať. Dôvodov je viacero. Archeológovia a historici predpokladajú, že najstaršie víno by malo pochádzať zo širšie vymedzenej pravlasti vína, z dnešnej Ázie. Dlho sa predpokladalo, že najstarším objaveným bolo víno tzv. živičné víno nájdené v dvoch hrnčekoch v Iráne (okolo r. 5 400 p.n.l.). Novšie objavy z Číny však potvrdzujú ešte skoršie nálezy. Vedci ich datujú do 7.stor. p.n.l. V hrobe z doby kamennej tu našli črepy nádoby so zvláštnou usadeninou.
Pri podrobnejšom skúmaní zistili, že išlo o nápoj z ryže,medu a ovocia – hrozna a hlohu.. Obsah tohto nálezu skúmali čínskí, americkí i nemeckí odborníci. Vzorku nájdeného nápoja podrobilo nielen chemickým analýzam, ale aj plynovej chromatografi i. Výsledok jednoznančne dokázal, že ide o kompozíciu toho, čo sa dnes podobá ryžovému a hroznovému vínu. Z toho vedci usúdili, že máme zatiaľ najstarší údaj o víne na svete. Hoci toto víno bolo zmesou s ryžovým extraktom, ide o skutočne najstarší nález vína. V tomto náleze sa našla aj fl auta, z čoho historici usudzujú, že tento nápoj sa zrejme požíval v palácoch pre vrstvu najbohatších vrstiev a zaznievala im pritom príjemná hudba. Teda víno už v týchto dobách plnilo spoločenskú funkciu. Treba však pripomenúť, z toho, čo vieme neskôr o nápojoch, že to ešte nebol typ konzumného nápoja, ale používal sa skôr ako liek.
PRE VINÁRA - LABUŽNÍKA
