Diners Club Magazine
Všimol som si, že už aj u nás sa objavuje na baroch  a kaviarňach sympatický oznam. Vtedy a vtedy od toľkej  do toľkej majú happy hour – šťastnú hodinku.  V šťastnej hodine napríklad dostanete k prvej whisky druhú  zadarmo alebo k džinu zadarmo tonik.  Zatiaľ som sa neodhodlal. Mám nepríjemné pocity z minulosti.  Prvý raz som zažil happy hour v Mníchove. Tam by sa mi úžasne hodila druhá whisky  zadarmo. Problém bol v tom, že vtedy som nemal  ani na prvú. A tak som sa iba okúňal okolo barov  s nápisom happy hour a trošku som závidel hosťom,  ktorí vchádzali a využili ju. To je zaujímavé, že  ľudia s peniazmi sa opíjajú a ľudia bez peňazí sa  okúňajú. Neviem, čo je zdravšie, ale je mi jasné, čo  je zábavnejšie.

Dnes, keď mám na prvú whisky, mi  využiť happy hour pripadá akési hlúpe. Nedôstojné.  Také – typicky „Pepícke”. Ako sa poznám,  ja by som aj počas šťastnej hodinky pil samé prvé  whisky, aby si nemysleli, že som na druhú odkázaný.  Z týchto a iných príčin som ponúkanú happy hour  nikdy nevyužil. Ani v bare, ale ani nikde inde. Možno  niekde v nebi mám rezervované konto nevyužitých  šťastných hodiniek a v rozhodujúcej chvíli si ich  vyberiem. Budem mať k dispozícii celý happy day,  ó happy day! To si ani neviem predstaviť. Zaparkujem,  kde sa mi len zachce. Kam prídem, tam budú mať  otvorené, budú ku mne ochotní. Zasnený vletím  na červenú do križovatky a nikto tam nebude, ani  policajti.

Kúpim si žreb a vyhrám druhú cenu. Budem  mať šťastie, lebo z prvej by ma porazilo. Nie, toľko  šťastia by som nezniesol. Našťastie, zatiaľ som zažil  oveľa viac unhappy hours, nešťastných hodiniek.  Napríklad som v podniku zaplatil trikrát viac, ako  som čakal. A občas aj viac, ako som mal pri sebe.  S Palom Hammelom sme pozvali v Riu de  Janiero dve dievčatá na diskotéku.

Mysleli sme  si, že je to tam ako v Bratislave. Objednáte kofoly  s rumom a pretancujete noc až do rána. Omyl.  V diskotéke Zum – Zum nám postavili na stôl fľašu  whisky, ktorá mala na sebe poldecové čiarky, aby  videli, koľko sme vypili. My ani tak nie, ale dievčatám  chutila ako malinovka. O polnoci bola fľaša prázdna  a nám bolo jasné, že okrem festivalu a diskotéky si  obzrieme aj miestne väzenie. Účet za fľašu whisky  bol vyšší ako vtedajší mamin aj otcov mesačný  plat spolu. Našťastie tam prikvitol majiteľ festivalu  Augusto Marzagao. My sme iba chceli, aby nás  založil, že mu to vrátime. Ale on pochopil situáciu,  zatiahol za nás vypitú fľašu a na konto festivalu nám  poslal k stolu ešte jednu.

Tak sa nešťastná hodina  zmenila na happy night.  To je zaujímavé, že šťastná hodina môže trvať  dvadsať minút, ale aj celú noc. Podľa toho kde,  kedy a s kým. Na každý pád prívlastok šťastný je  dobrý marketingový ťah. Aj nášmu hokejovému  národnému mužstvu sa najviac darilo, keď zaň hrali  bratia Šťastní, lyžiarky excelovali, keď ich mal pod  palcom Happy Šťastný. A Slovan bol na vrchole  slávy, keď ho trénoval Jimmy Šťastný. To nemôže  byť náhoda. Ešte som nezažil, aby sa majstrom  stalo mužstvo, ktoré trénuje Karol Nešťastný.  Niežeby na mene nezáležalo – na mene veľmi záleží.  Aj legendárny Ondro Nepela, netrénovala ho síce  pani Šťastná, ale Hilda Múdra. A najlepší strelec  a útočník všetkých čias bol Jožo GÓLonka.

Je výhodné, že na rozdiel od nešťastia, ktoré prichádza samo, sa dá šťastie privolať. Neviem, či je privolané šťastie také opojné a husté ako náhodné, ale skúsiť to treba. Lebo jeden nikdy nevie. Je dobré mať vždy pri sebe štvorlístok. Alebo podkovu. Aalebo kominára. Alebo dobrú kreditnú kartu.

Autor: Boris FILAN