| Všimol som si, že už aj u nás sa objavuje na baroch a kaviarňach sympatický oznam. Vtedy a vtedy od toľkej do toľkej majú happy hour – šťastnú hodinku. V šťastnej hodine napríklad dostanete k prvej whisky druhú zadarmo alebo k džinu zadarmo tonik. Zatiaľ som sa neodhodlal. Mám nepríjemné pocity z minulosti. Prvý raz som zažil happy hour v Mníchove. | Tam by sa mi úžasne hodila druhá whisky zadarmo. Problém bol v tom, že vtedy som nemal ani na prvú. A tak som sa iba okúňal okolo barov s nápisom happy hour a trošku som závidel hosťom, ktorí vchádzali a využili ju. To je zaujímavé, že ľudia s peniazmi sa opíjajú a ľudia bez peňazí sa okúňajú. Neviem, čo je zdravšie, ale je mi jasné, čo je zábavnejšie. |
Dnes, keď mám na prvú whisky, mi využiť happy hour pripadá akési hlúpe. Nedôstojné. Také – typicky „Pepícke”. Ako sa poznám, ja by som aj počas šťastnej hodinky pil samé prvé whisky, aby si nemysleli, že som na druhú odkázaný. Z týchto a iných príčin som ponúkanú happy hour nikdy nevyužil. Ani v bare, ale ani nikde inde. Možno niekde v nebi mám rezervované konto nevyužitých šťastných hodiniek a v rozhodujúcej chvíli si ich vyberiem. Budem mať k dispozícii celý happy day, ó happy day! To si ani neviem predstaviť. Zaparkujem, kde sa mi len zachce. Kam prídem, tam budú mať otvorené, budú ku mne ochotní. Zasnený vletím na červenú do križovatky a nikto tam nebude, ani policajti.
Kúpim si žreb a vyhrám druhú cenu. Budem mať šťastie, lebo z prvej by ma porazilo. Nie, toľko šťastia by som nezniesol. Našťastie, zatiaľ som zažil oveľa viac unhappy hours, nešťastných hodiniek. Napríklad som v podniku zaplatil trikrát viac, ako som čakal. A občas aj viac, ako som mal pri sebe. S Palom Hammelom sme pozvali v Riu de Janiero dve dievčatá na diskotéku.
Mysleli sme si, že je to tam ako v Bratislave. Objednáte kofoly s rumom a pretancujete noc až do rána. Omyl. V diskotéke Zum – Zum nám postavili na stôl fľašu whisky, ktorá mala na sebe poldecové čiarky, aby videli, koľko sme vypili. My ani tak nie, ale dievčatám chutila ako malinovka. O polnoci bola fľaša prázdna a nám bolo jasné, že okrem festivalu a diskotéky si obzrieme aj miestne väzenie. Účet za fľašu whisky bol vyšší ako vtedajší mamin aj otcov mesačný plat spolu. Našťastie tam prikvitol majiteľ festivalu Augusto Marzagao. My sme iba chceli, aby nás založil, že mu to vrátime. Ale on pochopil situáciu, zatiahol za nás vypitú fľašu a na konto festivalu nám poslal k stolu ešte jednu.
Tak sa nešťastná hodina zmenila na happy night. To je zaujímavé, že šťastná hodina môže trvať dvadsať minút, ale aj celú noc. Podľa toho kde, kedy a s kým. Na každý pád prívlastok šťastný je dobrý marketingový ťah. Aj nášmu hokejovému národnému mužstvu sa najviac darilo, keď zaň hrali bratia Šťastní, lyžiarky excelovali, keď ich mal pod palcom Happy Šťastný. A Slovan bol na vrchole slávy, keď ho trénoval Jimmy Šťastný. To nemôže byť náhoda. Ešte som nezažil, aby sa majstrom stalo mužstvo, ktoré trénuje Karol Nešťastný. Niežeby na mene nezáležalo – na mene veľmi záleží. Aj legendárny Ondro Nepela, netrénovala ho síce pani Šťastná, ale Hilda Múdra. A najlepší strelec a útočník všetkých čias bol Jožo GÓLonka.
Je výhodné, že na rozdiel od nešťastia, ktoré prichádza samo, sa dá šťastie privolať. Neviem, či je privolané šťastie také opojné a husté ako náhodné, ale skúsiť to treba. Lebo jeden nikdy nevie. Je dobré mať vždy pri sebe štvorlístok. Alebo podkovu. Aalebo kominára. Alebo dobrú kreditnú kartu.
| Autor: | Boris FILAN |