Rozhovor s pánom veľvyslancom Raunom Viemeröm

Prekvapilo Vás po príchode na Slovensko niečo na tunajšej krajine, ľuďoch, či zvykoch?
Nič ma nejako veľmi neprekvapilo. Na Slovensku som bol už niekoľkokrát, po prvý raz už v roku 1971, ale po roku 1995 už nie. Preto som bol zvedavý, či sa krajina v posledných rokoch dynamicky rozvíja.

Na čo ste si Vy osobne zvykali najťažšie?
Ozaj, je tu jedna taká vec – je ňou doprava, teda zatiaľ slabo vybudovaná dopravná infraštruktúra a pre mňa niekedy neobvyklé návyky tunajších vodičov.

V čom sú si podľa Vás Fíni a Slováci podobní? V čom vidíte rozdiely?
Po dvaapolročnom pobyte môže mať človek ešte len dojmy, a nie defi nitívne názory. Ale zdá sa mi, že máme spoločnú priateľskosť a skromné správanie. Rozdiely by sa prirodzene našli – prípad od prípadu v správaní sa v rôznych situáciách.

Obľúbili ste si u nás nejaké miesto? Ktoré miesta vo Fínsku by ste Slovákom určite odporučili navštíviť?
Navštívil som u vás veľa pekných miest. Nedávno som bol párkrát vo Vysokých Tatrách, ktoré sú malebné. Vo Fínsku by som odporúčal navštíviť jazerá v strednom Fínsku, čo je niečo úplne odlišné od vašej krajiny.

Ako hodnotíte spoluprácu Fínska so Slovenskom z Vašej diplomatickej pozície?
Spolupráca a vzťahy medzi našimi krajinami sú výborné a v posledných rokoch sa priaznivo vyvíjali. Rád by som spomenul prinajmenšom rastúci počet vzájomných návštev na najvyššej úrovni i iných a spoluprácu v rámci Európskej únie. Avšak máme ešte rezervy v oblastiach ako obchod, kultúrna výmena, cestovný ruch atď.

Fínsko je momentálne predsedajúcou krajinou Európskej únie. Ovplyvnila táto skutočnosť Vašu diplomatickú misiu?
Predsedníctvo prinieslo so sebou viac ďalších aktivít a takisto zintenzívnilo mnoho tých bežných. Počas predsedníctva sa krajina stane stredobodom. To prináša so sebou viac kontaktov medzi krajinami v Bruseli, Bratislave a iných hlavných mestách. Tiež to znamená intenzívnejšie kontakty s predstaviteľmi hostiteľskej krajiny. Zvyčajne to prináša so sebou prezentáciu na poli kultúrnych a hádam aj iných aktivít.

Obohatil Vás nejakým spôsobom pobyt v našej krajine?
Určite. Dlhší pobyt v krajine obohatí omnoho viac než turistický zájazd. Celú svoju kariéru som prežíval v Európe, ale nie v tejto jej časti. A tak verím, že som sa naučil mnoho nových vecí o slovenskej kultúre, dejinách a zvykoch. Zaiste, učili sme sa v škole o histórii a ľuďoch tohto regiónu, ale je to čosi iné, keď v tejto krajine istý čas žijete.

Rozhovor s veľvyslancovou manželkou pani Sirkkou Viemerövou

Štyri dámy na výlete loďou po Dunaji. Zľava: Sirkka Viemerö, Katarzyna Kosiniak-Kamysz, žena Poľského veľvyslanca v SR, Zhanna Voronetskaya, žena Bieloruského veľvyslanca v SR, jej excelencia Brit Lovseth, veľvyslankyňa Nórska.

Čo bolo pre Vás po príchode na Slovensko nezvyčajné?
Žila som už v mnohých krajinách Európy, takže som nenašla veľa vecí, o ktorých sa dá povedať, že by boli nezvyčajné. Ľudia sú priateľskí a radi pomáhajú. Ale aby som bola úprimná, niekedy sa tu bojím šoférovať.

Je niečo, čo by ste zo svojej krajiny priniesli na Slovensko a naopak zo Slovenska prevzali k Vám?
Niekedy sa mi zdá, že jedlo je príliš ťažké. A tak, aby som vám úprimne odpovedala, z Fínska by som na Slovensko priniesla ľahšie stravovanie. Ale je mi jasné, že tradíciu je ťažké zmeniť, no nie je to nemožné. Napríklad, všimla som si, že ľudia u vás jedia viac rýb než predtým. Celkový trend je vyhýbať sa tukom. No aj tak sa mi zdá, že Slováci sú v priemere štíhlejší než Fíni. Na druhej strane obdivujem Slovákov, ako si veria. Toto je jedna z vecí, ktoré by som odporúčala aj našim ľuďom.

Aký sviatok vo Fínsku najviac oslavujete a pri akej príležitosti si poviete, že musíte byť doma so svojou rodinou?
Jednoznačne sú to Vianoce.

Nájdete si počas Vašej diplomatickej misie u nás čas na oddych? Akú formu oddychu uprednostňujete?
Ale áno, určite. Vo voľnom čase sa venujem turistike v prírode, bicyklujem sa popri Dunaji, chodievam na vidiek, atď.

Fínsko je známe svojím životným štýlom spätým s prírodou. Zrejme ide hlavne o otázku výchovy. Aké sú podľa Vás možnosti, aby sa podobný životný štýl „uchytil“ aj na Slovensku?
Naozaj, aj ja si myslím, že je to vec výchovy. Je dôležité naučiť deti, aby sa zoznámili s prírodou už v detstve. Máte tu tiež skvelé možnosti
- vaša príroda a vidiek sú malebné. Ako učiteľka si tiež myslím, že výchova zohráva veľmi dôležitú úlohu v odovzdávaní hodnôt atď.

Čo si po ukončení misie „odnesiete“ zo Slovenska?
Určite si odnesiem veľa pekných spomienok, mnoho skúseností o vašej kultúre, prírode a ľuďoch. No a ako učiteľka jazykov som rada, že som sa naučila čosi zo slovenčiny.

Krajina tisícich jazier

Fínsko, ktoré má asi toľko obyvateľov ako Slovensko, je doslova krajinou tisícich jazier. Ofi ciálne ich je 187 888 a zaberajú štvrtinu fínskeho územia. Krajina je preto aj rybárskym rajom. Najmä teraz, koncom leta, sa sem schádzajú rybári z celého sveta. K svojmu prírodnému bohatstvu majú Fíni silný vzťah, ktorý dokumentuje napríklad aj architektúra. Okrem malebného vidieka a národných parkov, veľkých miest, ako Helsinki, Tampere či Turku je cieľom turistov aj metropola Laponska Rovaniemi na polárnom kruhu.

V krajine možno zažiť dlhé biele noci s polnočným slnkom a vidieť polárnu žiaru. Najkrajšie a najdlhšie predstavenia sú viditeľné tesne pred polnocou od začiatku septembra do konca marca, keď sa sezóna polárnej žiary končí. Fínske sviatky – to je prelínanie tradičných pohanských a kresťanských tradícií. Sviatkom leta je oslava Svätojánskej noci - Juhannus. Slávi sa každý rok v sobotu, ktorá pripadne na termín medzi 20. a 26.júnom.

Oslavy sa začínajú už v piatok večer a trvajú do nedele. Sviatok, ktorý sprevádza stavanie obrovských „kokko” - vatier, ako aj tradičné jedlá a ľudové povery, vracia ľudí k dedinskému spôsobu života a vidieckemu romatizmu. Príroda je jedným z hlavných prvkov tohto sviatku. Prakticky každý, kto má možnosť, strávi tento čas v prírode. Fíni si vykúria sauny, pripravia čerstvé brezové metličky, spievajú tradičné piesne, opekajú lososa a hojne pri tom popíjajú. Ide aj o duchovnú oslavu, oslavu stredu leta a zároveň národný vlajkový deň.

Hlavným zimným sviatkom, ako aj celého roka, sú Vianoce - Joulu. Štedrý večer (Jouluaatto) je aj vo Fínsku dňom, kedy tradične končí predvianočný zhon. Vianočná sauna je vyhriata, stromček vyzdobený, na stole sú tradičné štedrovečerné jedlá a rozdávajú sa vianočné darčeky. V Turku, najstaršom meste Fínska, tradične vyhlásia „Národnú deklaráciu vianočného pokoja”, ktorú na pravé poludnie v priamom rozhlasovom a televíznom prenose prečíta starosta mesta. Rodiny trávia čas spolu aj so starými rodičmi a spievajú tradičné vianočné koledy, ktoré Fíni milujú.

Zosnulých si pripomínajú zapálením sviečky na cintoríne. Vianočné omše po celej krajine navštevuje veľa ľudí. Na 2. Sviatok vianočný (Tapanipäivä) sa začínajú charitatívne zbierky. Ľudia prinášajú šatstvo, jedlo a hračky, ktoré sa rozdeľujú medzi chudobnejších. Mimochodom, veľvyslanecký manželský pár vyjadril obavy z dopravnej situácie na našich cestách. Cesty vo Fínsku sú väčšinou v perfektnom stave. Povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 80 km/h mimo obce a 120 km/h na diaľnici. Špecifi kum - v krajine je na cestách veľa losov, jeleňov a sobov. Dopravné predpisy sú podobné ako na Slovensku, fínski vodiči ich však úzkostlivo dodržiavajú. Preto sa tam jazdí pohodlne a bezpečne a Fín má na našich cestách podobný pocit, aký máme my na cestách južnej Európy.

Fínska republika