Bolo to územie, na ktorom vznikali z historického hľadiska mimoriadne vzácne civilizácie. Asi tri storočia pred naším letopočtom tu založili tzv. močiskú kultúru. O stáročia neskôr ju vystriedala čimuánska. Po nej prišli na územie dnešného Peru Inkovia. Približne v 15. storočí vybudovali impérium, ktoré dodnes púta pozornosť archeológov a historikov z celého sveta. Jeho zachovaná kultúra patrí medzi najúžasnejšie pamiatky kontinentu. Ríša Inkov vynikala rozlohou, výbornou organizáciou, ale najmä nesmiernym bohatstvom. Veľké zásoby zlata a striebra sa jej nakoniec stali osudnými. Podobné sú aj dejiny Peru. Víťazstvá striedali nezabudnuteľné prehry, roky pomerného pokoja zmenili občianske vojny, bieda, hlad a vysoká kriminalita.

História

Či už sa v krátkej budúcnosti do Peru chystáte, alebo nie, o histórii tohto malého kúta sveta sa oplatí niečo vedieť. Ríša Inkov vznikla v oblasti Cuzco na juhu krajiny. V čase jej najväčšieho rozmachu (1493 – 1525) zaberala západnú časť Južnej Ameriky od Ekvádoru až po južný okraj púšte Atacama. Zanikla, okrem iného, aj preto, že jej posledný panovník Huayna Cápac rozdelil územie medzi svojich dvoch synov. Tí sa horlivo pustili do budovania súperiacich hlavných miest Cuzca a Quita a začali medzi sebou bojovať.

Obidvaja sa pritom spoliehali na pomoc Španielov, lenže, ako to už býva, tí zradili jedného aj druhého. Nakoniec bratia neustálymi bojovými výpadmi ríšu oslabili natoľko, že dobyvačným Španielom stačilo iba niekoľko desiatok ozbrojených mužov, aby si ju podmanili. Našťastie ju nezničili úplne. Asi sedemdesiat kilometrov severne od Cuzca stojí pevnosť, ktorej ruiny sa zachovali dodnes. Postavili ju za vlády inského vládcu Pachacutiho okolo roku 1450. Aj keď ju Španieli dobili, prežila takmer 400 rokov. Objavili ju až v roku 1911. Volá sa Machu Picchu.

Machu Picchu

Je ozajstnou historickou pýchou Peruáncov. Z Cuzca sa k nej dostanete veľmi ľahko, pretože v meste je nepreberné množstvo cestovných kancelárií. Môžete cestovať vlakom alebo autobusom, lenže to prídete o zážitky, ktoré ponúka súčasná peruánska civilizácia a príroda. Pozdĺž cesty je mnoho krásnych hôr, dedín a miest, v ktorých sa zoznámite s kultúrou, zvykmi, ale aj pravým juhoamerickým temperamentom obyčajných ľudí. Až tu pochopíte, že život v strede Európy nie je až taký ťažký, akoby sa na prvý pohľad zdal.

Aj preto mnohí, najmä mladí cestovatelia, využijú ponuku miestnych nosičov a do mekky indiánskej civilizácie prejdú peši. Machu Picchu je pevnosť nad údolím rieky Urubamba. Delí sa na chrámovú a obytnú časť. Zachovali sa tu zvyšky stien, vysokých kamenných blokov, časť okrúhlej veže a jaskyňa pod ňou. Pevnosť alebo mesto, ak chcete, obklopujú terasovité polia. Pre tých, ktorí sa do Peru chystajú, uvádzame, že ruiny mesta sú najkrajšie skoro ráno, kým ich nezaplavia davy turistov. Nevynechajte ani zhruba 45=minútový výstup na Wyana Picchu, horu nad ruinami. Vzduch je síce ťažký a vlhký, ale výhľad na rieku a zrúcaniny je skutočne impozantný. Zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Steny inkského paláca coricancha pokrývalo pred príchodom španielov 700 dosiek z rýdzeho zlata. Každá z nich vážila 2 kilogramy. Španieli roztavili aj zlaté sochy v životnej veľkosti. Na základoch vystavali honosný chrám Santo Domingo.

Krajina

Peru leží na západe Južnej Ameriky. Západnú časť krajiny obmýva Tichý oceán. Aj keď podnebie a drsná príroda pomohli uchovať dávnu kultúru, sú naopak brzdou peruánskej ekonomiky. Od západu na východ sa tu striedajú tri rôzne prírodné pásma. Polopúštne pobrežie, ktoré vzniká vplyvom studeného morského (Peruánskeho) prúdu, tri reťazce vysokých Ánd s hlbokými roklinami a údoliami a východné roviny zarastené tropickými dažďovými pralesmi.

Na juhu medzi Západnými a Východnými Kordillerami v nadmorskej výške 3-až 4-tisíc metrov sa dvíha suchá plošina Altiplano. Aj keď je peruánska príroda mimoriadne rozmanitá a neopakovateľná, k samotným domorodcom nie je práve štedrá. Príležitostný teplý morský prúd (El Niňo) vytláča chladné vody oceánu a následné prudké prívalové dažde a záplavy zničia úrodu. Názov krajiny v peruánskom jazyku znamená rieku, vodu.

Ťažia tu ropu, meď, zlato a striebro, ale najdôležitejším a najväčším vývozným artiklom sú poľnohospodárske plodiny. Dôkaz, že chudobnejšie vrstvy obyvateľstva „drží nad vodou" úrodná pôda, ktorej však nie je dostatok. Niet divu, že veľmi vysoký podiel zárobku istých vrstiev tvorí nelegálny vývoz drog. Samozrejme, že pestovanie kávy, cukru a kakaa tu síce nevynáša tak dobre, ale aspoň na živobytie za tvrdú prácu na plantážach to domorodcom stačí. Z domestikovaných zvierat sú najznámejšie štyri druhy párnokopytníkov - lama, alpaka, vikuňa a guanako.

Lamu využívali už Inkovia, ktorí si jej život veľmi vážili. Za jej zabitie hrozil trest smrti. Je silná a rýchla, odnesie 40-až 50-kilogramový náklad a pri behu dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 kilometrov za hodinu. Z rúna vikune je aj dnes najjemnejšia a najdrahšia vlna na svete. Vlákno je mimoriadne jemné, ľudský vlas je údajne oproti nemu doslova hrubé lano. Indiáni z neho dokázali vyrobiť vlákno tak jemné, že ani dnešnou najmodernejšou technikou ho človek nedokáže napodobniť.

Problém je však v tom, že zviera sa dožíva približne dvanásť až pätnásť rokov a za ten čas poskytne hospodárovi najviac 1,5 kilogramu vlny. Pôvodne žilo v krajine takmer dvadsať miliónov kusov týchto krásnych zvierat. Po dobytí ríše ich počet španielski kolonizátori doslova zdecimovali. Odkedy sú vyhlásené za ohrozený druh, ich stavy sa postupne zväčšujú. Dnes žijú stáda vikúň prevažne v chránených územiach a rezerváciách.

Vikune sa stali svetoznáme v roku 1958. V USA vtedy prepukol známy úplatkársky a politický škandál. Blízky spolupracovník amerického prezidenta Eisenhowera, Sherman Adams prijal úplatok - kožuch z vikune. Práve ten sa stal symbolom všadeprítomnej korupcie. V Peru na dlhý čas zakázali vývoz týchto zvierat.

Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia našli v peru pozostatky civilizácie, ktorá na tomto území žila pred 5-tisíc rokmi. Archeológovia odkryli zvyšky stavieb, pyramíd a iných obydlí, ktoré svedčia o vysokej vyspelosti usadlíkov. Výskum lokality pokračuje, ale už dnes je zrejmé, že išlo o prapôvodných obyvateľov južnej ameriky. Ide o najstaršie objavené artefakty civilizácie na kontinente.

Chudoba ako životný štýl

Už sme spomínali, že nedávna história Peru je plná nepokojov, chudoby a hladu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia dosiahla nezamestnanosť a chudoba obludné rozmery a viedla k vzniku ozbrojených hnutí namierených proti vláde. Najznámejší bol Svetlý chodník (Sendero Luminoso). Mnohé krvavé zrážky armáda síce zvládla, povstania postupne potlačila, ale zmierniť nespokojnosť obyvateľov sa jej nepodarilo.

Až po nástupe prezidenta Alberta Fujimoriho k moci sa situácia upokojila. Rozpustil parlament, zrušil ústavu, prepustil skorumpovaných sudcov a vysokých štátnych úradníkov a v krajine nastolil poriadok. Tvrdo potrestal členov Svetlého chodníka, čím ukončil občiansku vojnu v krajine. Po čase sa mu podarilo zastaviť a postupne znižovať až neskutočne vysokú infl áciu (neofi ciálne kruhy uvádzali infl áciu v tisíckach percent) na dvadsať percent a dosiahnuť dokonca hospodársky rast.

Hlavným mestom je Lima. Návštevníka však upúta oveľa menej než Machu Picchu alebo iné prírodné krásy a historické pamiatky. Je to typicky juhoamerické veľkomesto plné kontrastov. Žije v ňom osem miliónov obyvateľov, z toho takmer 6 miliónov v chudobe. Mnohí sa z vidieka sťahujú do veľkomesta, kde však rýchlo strácajú tradičné hodnoty uznávané na vidieku – kultúru a zvyky.

Do Limy prichádzajú s predstavou zbohatnutia alebo aspoň lepšieho a kvalitnejšieho života, skončia však na periférii v zaostalých a špinavých chatrčiach. Našinec ani netuší, ako a najmä z čoho títo ľudia žijú. Napriek tomu, že Peru je bohaté na ropu, zlato, striebro, zinok, meď a iné vzácne kovy, je paradoxne najchudobnejšou krajinou Južnej Ameriky. Pre nadmorskú výšku, izolovanosť a tiež pre drsnú prírodu a podnebie ju volajú Tibet juhu Ameriky.

Nazca

Ďalšou atrakciou krajiny, ktorá láka turistov sú čiary. V nehostinnej prírode plnej kamenia a suchej zeme tu predkovia dnešných Peruáncov vytvorili obrazce, ktorých pôvod a účel dodnes nikto nevysvetlil. Z vtáčej perspektívy sledujete slávneho Dänikenovho kozmonauta alebo „big monkey“ – myš s jej charakteristickým chvostom. Čiary sú jednoducho vyhĺbené do súše. Turistika a cestovný ruch tu fungujú na plné obrátky. Našinec si tu musí zvyknúť na zaujímavú pohostinnosť, ale obrniť by sa mal predovšetkým dostatočnou trpezlivosťou. Juhoamerická nátura vám káže nikam sa neponáhľať. Zážitok z letu však stojí za to.

Z výšky vnímate obrazce postáv a rôznych kresieb. Let je síce krátky, ale turisti si počas neho s otvorenými ústami nedokážu odpovedať na základné otázky kto, ako a prečo sa pre tieto výtvory unúval. A práve v tom tkvie príťažlivosť tohto územia. Je natoľko záhadné, až je krásne a neopakovateľné. Nikto dodnes nevysvetlil dôvod a účel obrazcov. Ak vám povedia, že slúžili na orientáciu mimozemských civilizácií, zrejme mu nebudete odporovať. Možno chceli pôvodní obyvatelia územia vyznačiť cesty podzemnej vody, ani toto tvrdenie nik seriózne nevyvrátil. Možno to bol obyčajný a svojou rozlohou neobvyklý zverokruh, kalendár alebo zvláštny symbol. Možno...

Všadeprítomné kontrasty

Peru je, podobne ako celý americký kontinent, plné kontrastov. Zopár bohatých sa vzmáha na úkor početnej skupiny biednych. Peruánci sú ale milí a prívetiví ľudia. Z biedy si nerobia ťažkú hlavu (najmä na vidieku) a snažia sa využiť všetko, čo im život prinesie. Netrápi ich ani luxus miliardárov, ktorí zbohatli v Peru a v Bolívii predajom drog. Existencia tu nie je ľahká. Najchudobnejšie vrstvy obyvateľov bývajú v obyčajných chatrčiach z hliny alebo dosák pokrytých plechom. V mestách prevláda byrokracia – aj ľudia v kanceláriách musia z niečoho žiť – na dedinách život plynie jednoduchšie a akosi voľnejšie.

Ľudia vo vyšších lokalitách pijú tzv. koku – čaj, ktorý im pomáha prispôsobiť sa nadmorskej výške. Ak tam náhodou niekedy zablúdite, neodmietnite ho. Inak by ste museli čeliť problémom alebo by ste si cestu a pobyt neužili. Prespali by ste podstatnú časť dňa a noci. Riedky vzduch je totiž pre našinca veľmi zradný. Ani strava, na ktorú nie ste zvyknutí, vám veľa pôžitkov neprinesie. Podstatnú časť jedálnička miestnych obyvateľov tvorí kukurica na mnoho spôsobov. Napríklad taká Pačamanka je kukurica odležaná v diere v zemi. Je sladká, ale nemôžete ju nazvať odpornou. Podobne sladká je aj Inca cola. Chutí ako žuvačka Pedro, ale je oveľa, oveľa sladšia. Už prvý dúšok vám stiahne ústa a k druhému sa už radšej neodhodláte.

Aj demokracia v Peru má zaujímavú podobu. Ľudia sa musia povinne pod hrozbou pokuty 80 dolárov zúčastniť prezidentských volieb. Voľby majú zvláštnu príchuť najmä pre domorodcov vysoko v horách. Na ich život a postavenie to má totiž pramalý vplyv. Na odvrátenie ich chudoby už vôbec žiadny.

Turistov budú iste zaujímať aj stručné údaje o krajine. Posledných desať rokov je mena tzv. Nuevo sol v krajine stabilná. Ide približne o štyri doláre. Na peniaze si dávajte pozor, lebo zlodejov a špekulantov je tu dosť, tak ako v podstate všade na svete. Rizikom je však množstvo falošných bankoviek v obehu. Kúpiť sa dá, samozrejme, všetko. Návštevníci tu s obľubou nakupujú na trhoch vo väčších centrách.

Kupujú svetre z alpaky, pletené čapice, vesty s inkskými vzormi, kazety a CD nosiče s peruánskou hudbou a iné. Listy z koky pred návratom domov radšej nekupujte. Na návštevu tejto krajiny je najvhodnejší čas od jari do jesene. Najviac zrážok tu spadne v období november – apríl. Ale v týchto mesiacoch je zároveň najteplejšie. Najväčší nápor turistov tu očakávajú v mesiacoch našich letných prázdnin, aj preto je najlepšie vycestovať v máji alebo septembri. Ak chcete prežiť dovolenku na slnečných plážach Tichého oceánu, najteplejšie je obdobie december a január. Vtedy sú peruánske pláže zaliate slnkom.

Úradným jazykom je španielčina. Každému odporúčame, aby sa pred cestou naučil niekoľko výrazov, ktoré vám výdatne pomôžu pri komunikácii s miestnym obyvateľstvom. Niektoré zdroje uvádzajú, že ak napríklad viete, že kura sa v miestnom jazyku povie pollo, máte celkom slušnú šancu, že neumriete od hladu. Sympatie domorodcov si získate najmä vtedy, ak ovládate niekoľko slov kečuánštiny.

Našinec, ktorý Peru navštívil, vám zaiste rozpovie mnoho zážitkov z tejto prekrásnej krajiny. Dotkne sa prírodných krás, historických pamätihodností, ale na záver rozprávania vám určite povie, že to, čo videl sa nedá opísať slovami. Treba to vidieť. Výber cestovných kancelárií, ktoré vás do Peru dopravia a postarajú sa o atraktívny pobyt plný zaujímavých výletov, je viac. Ak ste typ človeka, ktorý sa nebojí poznávania nových a pre nás tak trochu exotických krajín, neváhajte. Stojí to za to! Mali by ste to vidieť.