Oženil sa a postupne  sa stal otcom deviatich detí. Hneď, ako sa oženil, vzdal sa  práce skladníka a rozhodol sa, že začne podnikať. Kúpil si  obchod s potravinami na Via San Tommaso v Turíne. Vďaka  pôžičkám a veľkému úsiliu, vytvoril srdce toho, čo sa neskôr  stalo značkou Lavazza. O dva roky začal Luigi pražiť svoju  vlastnú kávu, firma mala v tom čase troch zamestnancov.

Deti zakladateľa Luigiho Lavazzu sa museli zaviazať, že firemné podiely, ktoré im odovzdal, vždy zostanú v rodine.

Lavazza sa postupne rozširovala a Luigi Lavazza túžil priviesť  trh do úžasu a dobyť ho. Vyrábal praženú kávu, v ktorej miešal  zrná rôzneho druhu a pôvodu a vytváral produkt s unikátnou  a úplne novou chuťou. Toto bol prvý krok k industrializácii  firmy Lavazza. Počas 1. svetovej vojny mala  Lavazza vyše 40 zamestnancov. Keď  jeho zamestnancov povolali do vojny,  Luigi Lavazza neváhal a zamestnal  vo firme svojich synov a dcéry, aby  vytvoril rodinného ducha, ktorý sa stal  podstatným základom jeho podnikania.

Po vojne sa Luigi rozhodol špecializovať  na olej, cukor a praženú kávu. Zároveň  kúpili Eureku – pražiaci stroj, ktorý  zaručoval vysokú produkciu. Nasledujúci  rok, teda v roku 1923 sa Lavazza stáva  najväčším talianskym dovozcom kávy  a pražiarom. Už po dvadsiatich rokoch od svojho  založenia mala Lavazza všetky znaky  lídra – nové zariadenie a technológiu  a hlavné sídlo na Corso Giulio Cesare,  ktoré bolo ich druhým domovom.

Používanie pergamenového papiera bolo  v tomto období tiež podstatné, keďže  vďaka nemu bolo možné skladovať kávu  niekoľko dní a zároveň výborne uchovať jej vôňu.  Vďaka existencii pergamenového papiera mohla Lavazza  začať dodávať na trh hotovú kávu. Predaj kávy prudko stúpal.  O potenciálnych zákazníkov sa starala sieť agentov, ktorá  im dodávala čerstvo praženú kávu vo firemnom kamióne.  Keď zakladateľ firmy dovŕšil 74 rokov svoje podiely vo firme  previedol na svojich troch synov, ktorí sa museli zaviazať, že  tieto podiely vždy zostanú v rodine. Luigi Lavazza zomrel  v roku 1949 ako 89 ročný.

Po 2. svetovej vojne vzniklo prvé logo firmy. Predaj označených  vrecúšok znamenal začiatok budovania značky a reklamy  v rádiách a novinách. Novú centrálu firmy umiestnili na Corso  Novara. Kvôli nesúhlasu s firemnou stratégiou svojich bratov  sa Mario Lavazza rozhodol predať im svoje podiely. Aj napriek  rodinným nezhodám, tak Lavazzovci dodržujú sľub, že podiely  zostávajú v rodine. Navyše sa dohodli, že mužskí dediči,  po dosiahnutí potrebného veku, majú právo zapojiť sa do  činnosti firmy.

Na konci päťdesiatych rokov spracúvala firma  Lavazza vyše 40 ton kávy denne a predávala ju vo vrecúškach  alebo plechovkách. V tomto období tiež odštartovali  veľkú reklamnú kampaň s kávou balenou v plechovke  s vlastným názvom Paulista. Postupne sa pridávali aj  ďalšie druhy, ako Lavazza Dek, či bezkofeínová káva Oro.  V roku 1965 otvorili pri Turíne najväčšiu pražiareň kávy  v Európe. O šesť rokov prišla Lavazza na trh ako prvá  a jediná s vákuovaným balením kávy do vrecúšok s hliníkovou  fóliou. Tento ťah bol veľmi úspešný. Bolo to lacnejšie ako  balenie do plechoviek. Zároveň firma predstavila nové druhy  kávy, ako napríklad Qualita Rossa.

Mimochodom, potomkovia Luigiho Lavazzu svoj záväzok dodržali. Firmu vedie už štvrtágenerácia tejto rodiny.

Prvá polovica sedemdesiatych rokov bola poznačená  politickou a ekonomickou krízou. Napriek problémom  Lavazza uskutočňovala nové investície, aby dosiahla vysokú  kvalitu. Významnú časť prostriedkov investovali do reklamy,  kde spolupracovali s takými hviezdami, ako Monica Vitti,  Bud Spencer či Luciano Pavarotti. V roku 1979 bolo založené  „Centrum Luigiho Lavazzu pre štúdium a výskum kávy“.  Stalo sa základom pre korporátne tréningové centrá, ktorých  je dnes po celom svete vyše 20. Kvalitu kávy sústavne  monitorujú vo firemných laboratóriách.

V osemdesiatych rokoch predstavili  veľmi obľúbenú kávu „Crema e Gusto“.  Po úspechoch v Taliansku sa Lavazza  začala sústrediť na zahraničné trhy. Prvá  zahraničná pobočka vznikla vo Francúzsku  neďaleko Paríža. Dnes ich je šesť  v Európe a jedna v USA. Prostredníctvom  svojich distributérov je však Lavazza  prítomná vo vyše 80 krajinách sveta. V roku 1989 sa firma začala venovať aj  oblasti kávovarov. Tento krok bol veľmi  úspešný.

Výsledkom bol „Lavazza Espresso  Point“ – zariadenie na prípravu kávy a iných  teplých nápojov, ktoré sa stalo súčasťou  takmer všetkých úradov a kancelárií  na celom svete. V roku 1994 vytvorila firma  rekord s 33 miliardami šálok kávy. Lavazza  zároveň získava certifikát kvality ISO 9003.  Laboratórny výskum kvality priniesol  veľký úspech. Zároveň Espresso Point  zaznamenal za rok 60-percentný nárast obratu.  Bol to bezprecedentný úspech. Keď firma oslavovala  svoju storočnicu, mala 1500 zamestnancov, päť tovární  a rôznorodosť jej výrobkov predstavovala až 250 druhov.  V roku 1996 otvorili prvú kaviareň Lavazza. Volá sa San  Tommaso 10 a nachádza sa v Turíne na Via San Tommaso,  teda presne na mieste, kde Luigi Lavazza v 19. storočí  odštartoval svoj kávový biznis.

Za sto rokov sa firma rozrástla z troch na 1500 zamestnancov.

V roku 2000 bola vytvorená káva X Long určená na prípravu  filtrovanej kávy a získala si najmä mladých zákazníkov. O dva  roky neskôr priniesla spolupráca Lavazzy s vynikajúcim  katalánskym šéfkuchárom Ferranom Adriom éspresso – prvú  kávu, ktorá sa namiesto pitia mohla jesť lyžičkou. Spoločnosť  prišla v roku 2004 so systémom BLUE, Best Lavazza  Ultimate Espresso. Je to jedinečný systém extrahovania  a ochrannej kapsuly, v ktorej je ukrytá jedna porcia kávy.  Vďaka tomuto systému môže mať zákazník kedykoľvek  a kdekoľvek espresso s čerstvou arómou. Len v Taliansku  vzrástla spotreba kávy na 300 000 ton. Z 20 miliónov rodín,  ktoré pijú kávu, si až 16 miliónov kupuje Lavazzu.

1895 - Luigi Lavazza začal v Turíne podnikať  1897 - praženie vlastnej kávy  1923 - Lavazza sa stala najväčším dovozcom  a pražiarom kávy  1946 - prvé logo firmy Lavazza  1979 - založené „Centrum Luigiho Lavazzu  pre štúdium a výskum kávy“  1982 - založenie prvej zahraničnej pobočky pri Paríži  1994 - certifikát kvality ISO 9003  1996 - prvá kaviareň Lavazza „San Tommaso 10“  1997 - certifikát kvality ISO 9001  2004 - systém BLUE, Best Lavazza  Ultimate espresso

Praženie je najdôležitejšie
Základom kávy sú zelené plody kávovníka. Na svete sú desiatky  druhov kávovníka. Káva sa však vyrába len zo štyroch druhov: arabica,  canephora-robusta, exelsa a liberica. Obchoduje sa s robustou  a kvalitnejšou arabicou. O výslednej kvalite kávy však rozhoduje  predovšetkým jej praženie. Stupeň upraženia kávy ovplyvňuje jej  chuť, arómu a všetky ďalšie vlastnosti. 
Proces praženia sa začína po dosiahnutí 200 °C. Káva nadobúda  hnedastú farbu a postupne tmavne. Zrno stráca vlhkosť a jej váha  klesá o 10 až 20 %. Postupne sa karamelizujú cukry a prebiehajú  ďalšie procesy, pri ktorých káva získava svoju typickú chuť a arómu.

Stupne praženia
Pri 205 °C sa zo zŕn uvoľňuje voda a zrná začínajú praskať. Farba  zŕn je svetlo hnedá, chuť je kyslá a môže mať pachuť trávy. Takto  upražená káva sa používa v lacných zmesiach. V zrnách je však  najviac kofeínu. Pražením sa totiž síce stráca kyslosť, ale zároveň  aj kofeín. Pri 215 – 225 °C zrná trochu stmavnú, kyslosť dosiahne  maximum, začne mierne klesať a začína sa rozvíjať sladká chuť.

Pri teplote 225 – 230 °C je farba zŕn už stredne tmavohnedá a na  ich povrchu sa objavujú kvapky oleja, uvoľňuje sa oxid uhličitý  a zrná opäť praskajú. Takéto praženie sa nazýva full city, viedenské  alebo kontinentálne. Káva je vtedy vyvážená a takmer všetky jej  vlastnosti sú na maxime. Ak sa káva praží pri ešte vyššej teplote  (230 – 235 °C), zrná získajú primerane tmavohnedú farbu, sú  maximálne sladké s nízkou kyslosťou. Takéto praženie sa nazýva  francúzske alebo espresso.
Ak chceme pražiť kávu na taliansky alebo neapolský spôsob,  zvýšime teplotu na 240 °C.

Farba zŕn je tmavohnedá a majú veľmi  lesklý povrch. Ak zvýšime teplotu ešte o päť stupňov, zrná získajú  veľmi tmavohnedú farbu. Pri tomto španielskom alebo tmavom  francúzskom pražení, už prevládajú spálené tóny. Ak sa káva praží  ešte dlhšie, začne horieť, získa čiernu farbu a je takmer spálená.