diners club magazine
Diners Club magazine 1/2010

Zázrak menom steak

Kulinárium

 

Britský pôvod, argentínske chovy, americká špecialita – to všetko sa spája s tým úžasným, šťavnatým kusom mäsa, ktorý dokáže gurmánov dostať do stavu absolútneho blaha. Steaky vynašli Briti, ktorí si ako prví začali veľké kusy hovädzieho mäsa opekať nad ohňom a dodnes sú aj britské plemená na steaky tým najlepšími. A keď sa stáda vyšľachtené vo Veľkej Británii preháňajú po nekonečných juhoamerických zelených pastvinách, potom je kvalita zaručená. Najväčšími vyznavačmi steakov sú Američania, ktorí ich majú radi vo veľkosti XXXXL a najtajomnejší a najdrahší steak robia v jednej japonskej reštaurácii.

Steak, beefsteak, biftek
Steak v angličtine znamená rez. Toto slovo vzniklo v Amerike asi pred dvoma stovkami rokov, v čase, keď sa rezy mäsa napichovali na drevené kolíky (stake) a opekali sa nad otvoreným ohňom. Steakom sa teda môže nazývať aj rez z bravčového alebo aj iného mäsa, no väčšinou pod slovom steak rozumieme steak z hovädzieho mäsa. Z anglického beefsteak vzniklo aj skrátené slovenské slovo biftek a obidve tieto slová znamenajú opäť rez z hovädzieho mäsa. Toľko terminológia.

Juhoamerické pastviny
Na úpätí Ánd sú ideálne podmienky na chov mladých býčkov anglických plemien Aberdeen Angus, Shorthorn či Hereford, ktoré sú tými najlepšími a špeciálne vyšľachtenými na prípravu steakov. Oproti európskemu, zväčša stajňovému chovu, sa tu obrovské stáda týchto plemien pod dohľadom obratných gauchov na koňoch preháňajú na rozľahlých pampách v priaznivých klimatických a civilizáciou nedotknutých podmienkach. Rozhranie mierneho a subtropického pásma im prospieva. Bohatá vegetácia je ich jedinou a jedinečnou potravou.

Nie sú dokrmované žiadnymi krmivami živočíšneho pôvodu, čím je vylúčený výskyt BSE, nie sú im aplikované rastové hormóny ani žiadne veterinárne farmaká. To všetko má za následok zdravé a kvalitné mäso. Zvláštnosťou juhoamerického chovu je, že oproti intenzívnym chovom v Európe, býčkov určených na výkrm kastrujú, a tak vychytené juhoamerické hovädzie mäso na steaky je v podstate z mladých volov, a nie z býčkov. Tieto mladé volky sa dva roky chovajú na voľných pastvinách a ich chov je ekologickým v tom pravom zmysle slova. Ten si v Európe môže dovoliť málokto.

Dostatok pohybu vo voľnej prírode má za následok, že aj vo svojej ozrutnosti – v dvoch rokoch dosahujú váhu tristo až tristopäťdesiat kilogramov – sú pekne „vyšportovaní“. Volské mäso má svoje výnimočné vlastnosti aj vďaka intromuskulárnemu tuku, teda tenkým vrstvičkám tuku v svalovine, ktorému sa hovorí mramorovanie. Podiel tuku je však maximálne 2 – 3 %. Dôležitým faktorom, ktorý dotvára jedinečnú a nezameniteľnú chuť juhoamerických steakov, je aj samotné spracovanie mäsa.

Za prísnych hygienických podmienok sa mäso vákuovo balí a necháva sa pri teplote 0 °C tri týždne zrieť. To je v podstate čas potrebný aj na prepravu do Európy. Dozrievanie mäsa je rozhodujúce na to, aby sa pôsobením zložitých biochemických procesov uvoľnila štruktúra svaloviny, povolili väzby medzi jednotlivými vláknami a mäso bolo krehké. Takto upravené mäso má všetky predpoklady, aby steaky z neho boli tým najväčším gurmánskym zážitkom.

 

Späť hore
Tlač...

Obsah

  Zázrak na Antolskej
 

Editoriál Borisa Filana

  Zabočte vpravo...
 

Made in Slovakia

  Úspech treba prijímať s pokorou
 

Business profile

  Zázraky na počkanie
 

Cestopis

  „Raketová“ hra
 

Šport

  Keď svet nemá koniec
 

História

  Pre muža, pre ženu
 

Gadgety

Zázrak menom steak
 

Kulinárium

  Zvieracie omyly
 

Príroda

  Nová forma luxusu
 

Móda

  Jarný kompromis
 

Móda

  Úspech spája
 

Štýl

  Golem Health Club
 

Inšpirácie

  Profesionálne príjemné
 

Inšpirácie

  Zürich od GLASHÜTTE
 

Inšpirácie

  Voňavé drobnosti
 

Inšpirácie

  Biele goliere
 

Legendárne zločiny

  Knihy, hudba, DVD
 

Recenzie

  Lietanie za slobodou
 

Lietadlá

Galéria