Jedným z odvekých snov ľudí bola túžba vedieť lietať. Ak ste aj vy ako malí snívali o pohľade na svet z vtáčej perspektívy, konečne si môžete splniť svoj sen. Veď mať vlastné lietadlo a prevetrávať ho v oblakoch tak často ako sa len dá, dnes už vôbec nie je nemožné. Riešením je napríklad aj „ultralight“.

Ultraľahké lietadlá sa stali doslova hitom posledného obdobia. Lietanie nad krajinou dokáže človeka uvoľniť, razom každý zabudne na starosti bežného dňa a z výšky 300 metrov pozoruje bezstarostný svet pripomínajúci malú detskú stavebnicu. Krúženie pod oblakmi je jedným z najpríjemnejších spôsobov, ako získať nadhľad nad pozemskými starosťami.

Na dnešnom nebi ultraľahkých lietadiel môžete stretnúť čokoľvek od najskromnejších lietadiel, ktorým na vzlet aj pristátie stačí len stometrová lúka za vaším domom až po superstroje lietajúce rýchlosťami vyššími ako 200 kilometrov za hodinu. Všetko sú to však ľahučké lietadielka maximálne pre dvoch cestujúcich pohybujúce sa v okolí malých trávnatých letísk. Tí odvážnejší sa v ich kabínach vydávajú aj na dlhé medzinárodné lety, na tie však musíte mať zodpovedajúcu techniku a povolenie.

Vývoj letí míľovými krokmi
Kedysi boli tieto lietadlá prevažne drevené a človek si ich mohol postaviť aj sám, v garáži, doslova na kolene tak, že využil a prerobil motor z auta, napríklad z Trabanta, ktorého dvojvalce patrili k obľúbeným agregátom v ultraľahkých lietadlách. Tieto motory, koniec koncov, využívalo aj takmer každé motorové rogalo. Hoci sa aj dnes na tieto účely využívajú motory z áut, nároky sú však oveľa väčšie. Preto sa používajú napríklad motory áut Suzuki Swift, Subaru alebo Volkswagen. Ich výhodou je hmotnosť, ktorá sa pohybuje od 50 do 80 kilogramov, iné by boli pre tieto lietadlá príliš ťažké.

Najrozšírenejšími motormi, ktoré sa najčastejšie ukrývajú za vrtuľami ultraľahkých lietadiel, sú motory Rotax. Tak ako sa zmenili motory, zmenou prešla aj konštrukcia ultraľahkých lietadiel. Dnes existujú lietadlá z laminátu, so štíhlymi krídlami, ktorých relatívne lacná, veľmi ľahká a zároveň pevná konštrukcia z kompozitových materiálov v kombinácii s výkonnými motormi umožňuje týmto lietadlám dosahovať rýchlosti približujúce sa k 250 kilometrom za hodinu. Oveľa rozšírenejšie sú však lietadlá s nižším výkonom, ktoré sa dajú „poskladať“ za oveľa nižšie sumy. Toto je aj prípad Slovenska, kde nadšenci preferujú práve tieto „home made“ stroje, ktorých prevádzka a údržba je naozaj jednoduchá.

Komplikovaná definícia
Oficiálne označenie pre ľahké lietadlá upravuje európska smernica ako „športové lietajúce zariadenie“. A hoci uvedený názov nie je verejnosti veľmi známy, vyplýva z neho množstvo obmedzení a odlišností oproti „klasickým“ lietadlám. Navyše, tieto zariadenia sa delia na tri hlavné kategórie, kam patria mikroľahký vrtuľník, mikroľahký vetroň a nakoniec mikroľahký letún. Treba ale priznať, že „mikroľahký“ nie je veľmi rozšírený a medzi letcami či priaznivcami letectva bývajú tieto stroje častejšie označované práve ako ultraľahké z medzinárodného „ultralight“.

Ako už bolo spomenuté, ich názov vyjadruje množstvo odlišností. Základným rozdielom je ten, že „ultralighty“ sa nesmú používať v komerčnej sfére, napríklad na prevoz osôb či materiálu. Nemôžu byť prostriedkom na podnikanie, ale iba „zariadením“ na súkromné športové lietanie. Tieto zariadenia môžu byť vybavené jedným, maximálne dvoma sedadlami a sú limitované napríklad minimálnou rýchlosťou letu 65 kilometrov za hodinu, ale aj maximálnou vzletovou hmotnosťou. Tá je momentálne na úrovni 560 kilogramov, no nie je to tak dávno, kedy bola ešte nižšia – iba 450 kilogramov.

Ako pohon môže slúžiť dvoj- alebo štvortaktný piestový motor. Zaujímavé je, že pravidlá upravujúce podmienky, ktoré lietadlá patria do tejto kategórie, nie sú rovnaké. A preto neexistuje ani univerzálna definícia športových ľahkých lietadiel, pretože každá krajina uvádza iné parametre. Tak napríklad v Austrálii, kde ľahké lietadlá poznajú pod oficiálnym názvom športové alebo rekreačné, nesmie vzletová hmotnosť prekročiť 450 kilogramov, rýchlosť sa musí pohybovať pod hranicou 83 kilometrov za hodinu a lietadlo môže mať maximálne dve sedadlá. V Spojených štátoch platia úplne iné pravidlá ako vo väčšine krajín.

Podľa amerických smerníc je ultraľahké lietadlo definované ako stroj s jediným sedadlom a palivovou nádržou s objemom menším ako 19 litrov, pričom nenaložený stroj by nemal vážiť viac ako 115 kilogramov a počas letu by nemal prekročiť rýchlosť 102 kilometrov za hodinu. Okrem toho, v Spojených štátoch záujemcovia o lietanie v „ultralightoch“ nepotrebujú žiadne oprávnenie alebo licenciu. Na druhej strane, v roku 2004 tam Úrad pre leteckú dopravu definoval novú kategóriu lietadiel s názvom „ľahké športové lietadlá”, ktorých definícia a podmietky na lietanie pripomínajú to, čo iné krajiny označujú ako ultraľahké lietadlá. Úplne iné podmienky pre ultraľahké lietadlá stanovili v Brazílii, kde lietadlá v tejto kategórii môžu mať najväčšiu vzletovú hmotnosť až 750 kilogramov.

Prijateľné ceny
Celý vtip ultraľahkých lietadiel spočíva v cenovej prístupnosti, jednoduchosti stavby a údržby a predovšetkým v minimálnych nárokoch na pilotov. Tieto predpoklady idú ruka v ruke s potrebou cítiť sa slobodný a neviazaný, čo tvorí, nehľadiac na potrebu ukázať, „že na to máte“, hlavný motivačný aspekt u väčšiny začínajúcich pilotov. Samozrejme, ani tento koníček nie je zadarmo, no v porovnaní s cenou lietania na veľkých športových lietadlách budú nároky na vašu peňaženku oveľa menšie. Úplne nový „ultralight“ si dnes dokážete kúpiť za cenu približne 40-tisíc eur. Čo je len dôkazom toho, že už dávno neplatí mýtus, že lietanie je výsadou tých najbohatších.

Treba však počítať s tým, že ročné náklady na ultraľahké lietadlo, ktoré zahŕňajú povinnú ročnú prehliadku, poistku a nejaké to uskladnenie, sa môžu vyšplhať na celkom zaujímavú cifru. Navyše, po každých 50 hodinách letu vás neminie povinná údržba. Ak sa však uspokojíte s menším a menej výkonnejším lietadlom, ktoré poháňa upravený agregát z auta, samotný prelet vás nevyjde oveľa drahšie ako cesta autom, navyše nehrozia žiadne dopravné zápchy či pokuty za rýchlosť. Okrem toho je lietadlo vraj až stodvadsaťkrát bezpečnejšie ako auto. A niektoré majú dokonca padák.

Ale to, aké lietadlo naozaj chcete, závisí len od vášho uváženia. Ušetriť sa dá aj nákupom „jazdeného“ stroja. Cena použitého ultraľahkého lietadla sa vyrovná bežnému rodinnému autu. Jeho hodnota závisí od toho, koľko má lietadlo nalietané, či má motor po generálke, ale aj od takej banality, či je na ňom ešte pôvodný lak. Navyše, výber je celkom slušný rovnako medzi novými aj použitými lietadlami. Rozdiel je aj v tom, či si kúpite hotové lietadlo, alebo si ho postavíte sami.

Ďalšou cenovo atraktívnou a stále častejšie využívanou možnosťou je aj prenájom lietadla. Do nákladov na lietanie by ste ešte nemali zabudnúť zahrnúť získanie leteckého diplomu vydaného Leteckým úradom Slovenskej Republiky. Celý kurz bude stáť záujemcu približne 5500 eur. V tejto sume je zahrnutá teoretická príprava v rozsahu osemdesiatich hodín vo forme prednášok a samoštúdia a štyridsaťpäť letových hodín ako súčasť praktickej letovej časti.

Kúpiť alebo postaviť?
Medzi priaznivcami ultraľahkého lietania je jednou z najdiskutovanejších tém otázka, či investovať do drahšieho hotového lietadla, alebo si vyhrnúť rukávy, kúpiť si približne o polovicu lacnejšiu stavebnicu a pustiť sa do práce vlastnými silami. Začiatočníci často volia lacnejšiu cestu nákupu stavebnice. Skúsení stavbári však varujú, že lákavá cena môže byť zradná. Stavba lietadla totiž vyžaduje mnoho zručností a čo je ešte dôležitejšie, veľa hodín strávených v garáži alebo hangári.

Až v priebehu montáže staviteľ často zistí, že mu práca nejde tak, ako si predstavoval a mnoho vecí bude musieť opäť rozobrať a zmontovať ich nanovo. Pri stavbe „ultralightov“ nie je problém stráviť tvrdou prácou tisíc a viac hodín, pričom čas uteká, lietadlo ja zaplatené, no vy ste s ním vo vzduchu nestrávili ešte ani sekundu. Až po čase prídu menej zruční stavbári na to, že ich rozhodnutie postaviť si lietadlo vlastnými silami nebolo najšťastnejšie. Na druhej strane, lietať na vlastnoručne postavenom stroji má väčšie čaro a ponúka neporovnateľne viac sebauspokojenia ako len zaplatiť a lietať.

Ale pamätať treba aj na prísne podmienky, ktoré musí poskladané lietadlo splniť ešte pred svojím prvým letom. Výrobcovia ultraľahkých lietadiel dokážu vyhovieť aj záujemcom, ktorí túžia lietať na vlastnoručne postavenom stroji, no nie sú do stavby ochotní investovať toľko peňazí a času. Pre nich je riešením čiastočne hotová stavebnica, kde stačí len pospájať dodané diely. Najjednoduchšou a samozrejme aj najdrahšou alternatívou je hotové lietadlo. Čo možno u niekoho zabíja „ducha“ tejto formy lietania, pre iného však znamená kratšiu cestu „do oblakov“.

Za nehody môže častejšie ľudská hlúposť ako zrada techniky
Nehodovosť ľahkých lietadiel je podľa štatistík minimálna, hoci pravdou ostáva, že prvé konštrukcie lietadiel boli často krehké a nestabilné. Dnešné „ultralighty“ navrhujú profesionáli, stavajú sa z pevných materiálov a technológie ich stavby poskočili míľovými krokmi. Keď sa náhodou aj niečo stane, môže za to častejšie ľudská hlúposť než technické zlyhanie. Do kokpitov si sadajú muži aj ženy rôznych profesií a nie každý dosahuje rovnaké schopnosti. Dôležité je preto nepreceňovať sa a nepodceňovať počasie. Hovorí sa, že len s pribúdajúcimi nalietanými hodinami človek zisťuje, čo všetko ešte neovláda.

Podľa odborníkov mnohokrát stačí aj sto nalietaných hodín na to, aby mal neskúsený pilot pocit, že ho už nič nemôže prekvapiť. S chladnou hlavou a dostatkom skúseností sa dá zvládnuť aj zlyhanie techniky. Pilot musí byť pripravený na to, že mu kedykoľvek „vysadí“ motor. Ak v tej chvíli sedíte v „ultralighte“, nič nie je stratené. Aj bez motora totiž dokáže doplachtiť na najbližšie letisko a bezpečne pristáť. Ak letisko nie je v dosahu, postačí aj rovná trávnatá plocha. Pre najhoršie prípady si môžete za príplatok objednať do kabíny „ultralightu“ záchranný systém.

Ten tvorí padák, na ktorom dokáže lietadlo za akýchkoľvek podmienok bezpečne pristáť. Ale o lietaní sa zvykne hovoriť ako o najbezpečnejšom spôsobe dopravy, takže táto stránka lietania by nemala pri rozhodovaní sa o tom, či začať s lietaním, zohrávať rozhodujúcu úlohu. Dôležitejšie je uvedomiť si, že lietanie na ultraľahkých lietadlách nie je ľahký koníček. Vyžaduje si celého človeka, jeho čas, trpezlivosť a veľa energie. Odmena však bude dokonalá. Podľa vyjadrenia pilotov platí nepísané pravidlo, že ak to raz skúsite, vznikne z toho láska na celý život. Stačí sa pozrieť na rozrastajúcu sa rodinu slovenských pilotov a pochopíte, že niečo na tom tvrdení bude.

Podmienky získania pilotného preukazu
Podmienky sú upravené podľa pravidiel zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve. Letecká amatérska asociácia má vytvorený systém, aby sa pilotný preukaz dostal k žiadateľovi po podaní žiadosti a splnení podmienok najneskôr do 30 dní. Pred samotným zahájením procesu získania pilotného preukazu je najlepšie, keď sa skontaktujete s niektorým z leteckých inštruktorov a necháte si vysvetliť všetky detaily a záludnosti spojené s lietaním na „ultralightoch“. Je dobré, ak si lietanie pozriete priamo v praxi. Veď aj obyčajným pozorovaním zo zeme môžete získať veľmi dobrý prehľad o náročnosti jednotlivých leteckých úkonov.

Keď bude vaše odhodlanie pustiť sa do lietania skutočné a neodvrátiteľné, prihláste sa do výcviku v niektorom z výcvikových stredísk zaoberajúcich sa lietaním na ultraľahkých lietadlách. Pripravte sa na to, že získanie pilotného preukazu si okrem potvrdenia lekára o vašej zdravotnej spôsobilosti vyžiada aj hodiny strávené teoretickou prípravou a praktické skúšky. Väčšinou to trvá v rozpätí od 25 do 40 hodín. Po zvládnutí všetkých nástrah budete mať vyhraté a pilotný preukaz k vám „priletí“ poštou priamo zo sekretariátu LAA SR. Užitočné informácie nájdete na stránkach Leteckej amatérskej asociácie www. laa. sk a na stránkach Slovenskej federácie ultraľahkého lietania www.sful.sk

Aj lietadlo musí mať svoj technický preukaz
Rovnako ako auto musí mať svoj platný technický preukaz, tak aj lietajúce športové zariadenie. A rovnako ako s autom, tak aj s lietadlom sa môžete dostať do problémov, ak zistíte, že lietate bez platnej „technickej“. Aj v tomto prípade drží ochrannú ruku nad všetkým Letecká amatérska asociácia Slovenskej republiky, čo je len dobre, pretože v prípade problémov dokáže poradiť aj vymyslieť cestu, ako sa z toho dostať von. LAA SR záujemcom o ultraľahké lietadlo odporúča, aby sa pred kúpou svojho prvého lietadla dobre oboznámili s modelom, ktorý chcú kúpiť a ešte pred zaplatením poriadne preštudovali jeho dokumentáciu. Najrozumnejšie je prizvať si k tomu nejakého pilota alebo inštruktora.

Aj so značkou Made in Slovakia
Slovensko je významným hráčom na poli stavby ultraľahkých lietadiel. Je tu niekoľko firiem, ktoré však majú niečo spoločné – ich zakladatelia sú nadšenci lietania, ktorí to dotiahli tak ďaleko, že svoje výrobky úspešne exportujú a robia dobré meno Slovensku aj za hranicami Európy. Slovenským priekopníkom v oblasti stavby lietadiel je nitrianska spoločnosť Aeropro. Vznikla zo skupinky leteckých modelárov, ktorí túžili po vlastnom lietadle. Kúpili preto americkú licenciu, podľa ktorej doma postavili prvý funkčný model (v roku 1990) a od roku 1992 ho začali aj predávať. Hneď v prvom roku predali 6 kusov.

Spoločnosť sa tak hneď od svojho vzniku zaoberala výrobou ľahkých športových lietadiel typu Fox schválených leteckou amatérskou asociáciou. O tri roky neskôr získala oprávnenie na výrobu ľahkých športových lietadiel aj od Štátnej leteckej inšpekcie. V súčasnosti sú súčasťou výrobného programu UL lietadlá Eurofox v modifikáciách Eurofox-3K (trojkolesový podvozok s riadeným predným kolesom) a Eurofox-2K (dvojkolesový podvozok so zadným kormovým kolesom). Eurofox je konštruovaný ako dvojmiestny vzperový hornoplošník, v ktorom je kabína umiestnená pod krídlami.

Posádka tak má pri letoch ničím nerušený výhľad na krajinu. Na jeho pohon slúži štvorvalcový štvortaktný motor s protiľahlými piestami Rotax 912. Má ventilový rozvod OHV, mazanie suchou kľukovou skriňou a kombinované chladenie vzduchom (valce) aj vodou (hlavy valcov). Činnosť motora v kokpite indikuje združený ukazovateľ FLYDAT zobrazujúci otáčky motora, teplotu výfukových plynov, teplotu chladiacej kvapaliny, teplotu a tlak oleja a počet nalietaných motohodín. Eurofox dosahuje minimálnu rýchlosť letu 65 km/h, jeho cestovná rýchlosť je 110 – 160 km/h a pri priaznivých podmienkach sa dokáže rozbehnúť až na 185 km/h. Stačí mať 47 000 € a môže byť váš.

Ďalším významným slovenským výrobcom ultraľahkých lietadiel je prievidzská spoločnosť Aerospool. Jej zakladateľmi boli amatérski piloti, ktorých pôvodným zámerom bola výroba vetroňov s nemeckým partnerom. Od spoločnej výroby spoločnosť nakoniec upustila a jej prvým finálnym výrobkom bol laminátový transportný voz TV-1 na prepravu vetroňov s rozpätím do 15 m. Neskôr k nemu pribudol aj typ TV-2 na veľké dvojmiestne vetrone. Stále sa však nevzdávali myšlienky výroby vlastného lietadla. Tá dostala reálne kontúry v roku 1999. V auguste toho roku vzlietol prvý model Impuls, ktorého vylepšená verzia dostala názov Dynamik a od roku 2001 začala úspešne reprezentovať firmu na slovenskom aj medzinárodnom trhu.

Na rozdiel od Eurofoxu (Aeropro) je Dynamic (Aerospool) aerodynamicky tvarovaný dvojmiestny dolnoplošník schopný dosahovať vyššie rýchlosti. Je tak vhodnejší na dlhšie lety, no z jeho kabíny nemáte taký nerušený výhľad na zem ako z Eurofoxu. Na pohon lietadla WT 9 Dynamic slúži štvortaktný štvorvalec Rotax 912 s výkonom 59 kW (80 k), ktorý mu umožňuje dosahovať maximálnu rýchlosť až 280 km/h. Jeho minimálna rýchlosť je obligátnych 65 km/h, cestovná 220 – 250 km/h. To všetko bez dopravných zápch a dĺžku svojej cesty navyše meriate „vzdušnou čiarou“. Objem palivových nádrží mu stačí na dolet 1600 km. Lietadlo si môžete kúpiť hotové za 66 000 € alebo ako stavebnicu v hodnote približne 30 000 €.

Tretím do partie výrobcov „ultralightov“ je prešovská spoločnosť Tomark, v ktorej dielňach vzniká celokovový dvojmiestny dolnoplošník Viper SD-4. Ide o lietadlo schopné ťahať aj vetrone a v prípade potreby dokáže poslúžiť ako rýchly dopravný prostriedok. Jeho štvorvalcový štvortaktný motor Rotax 912 ho totiž dokáže rozbehnúť až na 200 km/h, pričom s plnými nádržami (objem 70 l) má lietadlo dolet 750 km. Rátate správne, spotreba na sto kilometrov nie je vyššia ako desať litrov. Pre zaujímavosť, dostup lietadla je 5000 m. Jeho vzletová hmotnosť v rámci predpisov pre ultraľahké lietadlá dosahuje maximálne 450 kg.