100 rokov samoty. Tak sa volá kniha, ktorá ma v poslednom čase oslovila. Napísal ju známy Gabriel García Márquez a je asi najpôsobivejšia zo všetkých kníh, ktoré sa mi doteraz dostali do rúk. Ešte som len v tretine knihy, ale zaujal ma najmä čas, v ktorom sa dej odohráva. Celý čas vás tam niečo mätie. Prechádzate kapitolami a uvedomujete si, čo je vlastne hlavná dejová línia, kto je hlavná postava, o čo tam ide. Stále sa niečo mení. Je to až surrealistická záležitosť. Ako keby každá kapitola mala inú chuť, inú náladu a čitateľ je z toho aj dosť zmätený. Údajne sa hovorí, že málokto ju dočítal do konca, pretože v tej knihe sa všetko pletie a človeka to úplne zavádza. Nedávno som videl jednu vianočnú rozprávku. Bol totiž taký čas, v ktorom sa to ponúkalo. Volala sa Modrý vták. Videl som ju už v detstve.

Je o dvoch deťoch, ktoré hľadajú šťastie. A práve modrý vták ho tam symbolizuje. Šťastie má pomôcť ich kamarátke, ktorá je chorá. Deti ho hľadajú, prechádzajú rôznymi dejmi, stretávajú rôznych ľudí... Je to niečo na spôsob rozprávky Alenka v ríši divov alebo Dorotka v krajine zázrakov. Fascinuje ma preto, lebo je to niečo ako rozprávka pre dospelých. Ako dieťa v tom vidíte niečo iné a keď vyrastiete, tak to zas vnímate trochu inak, no aj napriek tomu v tom nachádzate odkaz. Hudba je mojou hlavnou inšpiráciou.

Aj preto, lebo ako dizajnér si vyberám hudbu na prehliadku sám. Hudba totiž vždy so sebou prináša aj nejakú náladu a o to presne ide. Mňa v poslednej dobe najviac oslovilo francúzske duo Justice. Oni sú pre mňa momentálne najväčším objavom. Je to elektronická hudba, ale má akoby historický podmaz. Znie tam aj organ či rôzne iné nástroje, ktoré sú barokové, až priam spirituálne. Niekedy máte pocit, akoby ste boli v kostole. Táto hudba má pre mňa istú hĺbku a je veľmi pôsobivá. Justice som si preto zvolil aj pre moju poslednú prehliadku, dokonca som mal od nich aj remix. A ľudia na to reagovali veľmi pozitívne.