Majú fenomenálne schopnosti a svojim zamestnávateľom vedia zarobiť miliardy eur. Ide o vážených obchodníkov, ktorí netrpia núdzou. Pracujú však pod veľkým stresom a ich chyby môžu znamenať nedozierne straty. Príležitosť robí zlodeja, a tak sa raz za čas stane, že niektorému z vysokých bankových úradníkov sa zapáči hra na boha. Či už si z tejto riskantnej vysokej hry „uleje“ niečo bokom na svoj švajčiarsky účet alebo nie, na konci dňa je situácia rovnaká – spreneverené peniaze by stačili ako celoživotný príjem obyvateľom stredne veľkého slovenského mesta.

Keď príde zemetrasenie
Barings Bank s vyše dvestoročnou históriou bola jednou z najstarších korporátnych bánk v Londýne. Ale len do roku 1995, kedy ju svojou nezodpovednosťou a špirálou zlých rozhodnutí torpédoval jej vlastný zamestnanec Nick Leeson. Nick bol excelentným študentom a darilo sa mu aj pri prvých krokoch v práci. Už ako 25-ročný sa stal šéfom futuritných operácií Barings Bank v Singapure. A po rýchlom vzostupe prišiel rovnako rýchly pád. Futuritné obchody sú kontraktmi, ktoré závisia od odhadov kurzov komodít či cenných papierov v budúcnosti. Ak má obchodník dobrý odhad a staví správne, môže na rozdieli dohodnutej a aktuálnej trhovej hodnoty v čase predaja výrazne zarobiť.

Na druhej strane však môžu byť rovnako obrovské straty, čo bolo osudným aj pre Nicka Leesona. Hneď po svojom príchode do Ázie začal robiť neautorizované riskantné obchody bez povolenia zhora, ktoré spočiatku banke vynášali milióny libier. Postupne sa však situácia začala zhoršovať a už v prvom roku svojho pôsobenia Leeson vyprodukoval stratu dva milióny libier, ktorú vedel rôznymi machináciami veľmi dobre skryť pred audítormi. Problémy rástli a koncom roka 1994 bol Leeson už viac ako dvesto miliónov libier v mínuse, pričom daňovému úradu oficiálne uviedol zisk 102 miliónov.

Aj tento dlh by ešte banka s kapitálom 350 miliónov libier ustála. Prišiel však začiatok konca, keď Leeson stavil všetko na rast japonského akciového trhu. V januári 1995 však prišlo zemetrasenie v Kobe, ktoré v konečnom dôsledku „sekeru“ mladého topmanažéra zdvihlo na 827 miliónov libier a znamenalo zánik pre banku, ktorá prežila ťažké časy Napoleona aj oboch svetových vojen. Nie je jasné, či Leeson urobil len pár zlých rozhodnutí, alebo zarábal aj pre seba.

Pred súdom sa obhajoval, že sa neobohatil ani jedinou librou navyše, podľa britskej tlače si však počas svojho „bačovania“ na rôzne zámorské účty previedol takmer 30 miliónov. Osud bol k Nickovi milosrdný. Po štyroch rokoch ho prepustili zo singapurského väzenia kvôli pokročilému štádiu rakoviny, z ktorej sa však zázračne vyliečil. Dnes žije v západnom Írsku so svojou druhou manželkou, vydal niekoľko kníh a je šéfom prvoligového futbalového klubu Galway United. Pred desiatimi rokmi natočili o jeho životnom príbehu film, kde jeho postavu hral Ewan McGregor.

Podvádzať? Nemožné
Prípad Jérômeho Kerviela bol v dobe jeho odhalenia historicky najväčším podvodom na finančných trhoch. Na tomto pomyselnom rebríčku sa však dlho neohrial. Už v decembri sa prevalil škandál ctihodného manhattanského obchodníka Bernieho Madoffa, ktorý za dlhé roky na očiach verejnosti stihol spreneveriť niekoľkonásobne vyššiu sumu. „Porušovať zákony v súčasnom regulačnom prostredí je nemožné,“ povedal Bernard Madoff počas jednej odbornej diskusie v októbri 2007. O štrnásť mesiacov na to jeho synovia oznámili finančným úradom škandál, ktorý rozpráva o obrovských stratách.

Oficiálne číslo je 18 miliárd dolárov, niektoré odhady však rozprávajú dokonca o 65 miliardách. Bernard založil svoju firmu Madoff Investment Securities LLC v roku 1960 a na jej čele stál takmer pol storočia. Začínal s kapitálom 5 000 dolárov, postupne sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších obchodníkov na Wall Street. Bol priateľom a donorom mnohých politikov a častým prispievateľom na charitu. Jeho reputácia a výnosy, ktoré sľuboval a vyplácal, mu priniesli renomovaných klientov z celého sveta. Lenže vyplácané výnosy nepochádzali z výnosných obchodov na burze, ale z vkladov nových klientov.

Systém, ktorý fungoval na princípe aj u nás známej pyramídovej hry, vydržal pozoruhodne dlho. Sám Madoff priznal, že s týmito praktikami začal v roku 1991, ale vyšetrovatelia hovoria už o začiatku v 80-tych rokoch. Vklady klientov boli celý čas uložené v istej manhattanskej banke, ktorá len na správe peňazí zinkasovala 483 miliónov dolárov. Na Bernieho podnikanie bolo napojených množstvo ďalších projektov. Pád podvodného systému bolestivo zasiahol množstvo dobročinných organizácií vrátane nadácie režiséra Stevena Spielberga a straty v stovkách miliónov dolárov zaknihovali aj matky viacerých slovenských bánk.

Madoff sa väzeniu nevyhol. Súd ho poslal za mreže na maximálnu možnú dobu 150 rokov, čo sa vzhľadom na americkú federálnu legislatívu a jeho vek rovná doživotiu. Bernieho osud stále sledujú tamojšie médiá. Medzi jeho nových kamarátov patria napríklad izraelský špión Jonathan Pollard či mafiánsky boss Carmine Persico. V októbri minulého roka zažil svoj prvý väzenský súboj, keď sa pobil s približne rovnako starým spoluväzňom.

Bežné praktiky
Ešte väčší „kiks“ sa stal v januári 2008 francúzskej banke Société Générale, ktorá je jedným z najväčších finančných domov v Európe a svoje aktivity má aj u nás. Banka vtedy kvôli zlým obchodom prišla o sumu 4,9 miliardy eur. Paradoxné je, že za túto megastratu, ktorá vznikla za tri dni, je zodpovedný jediný človek. Jérôme Kerviel bol v tom čase 31-ročný obchodník na futuritnom trhu. Podľa interného vyšetrovania banky si začal už v roku 2005 otvárať nedovolené pozície v snahe získať profit pre banku.

S jedlom rastie chuť, a tak sa do spomínaného januára 2008 výška jeho neautorizovaných obchodov dostala na úroveň neuveriteľných 49 miliárd eur – viac ako bola schopná kryť nadnárodná banka. Straty 4,9 miliardy vznikli, keď sa banka snažila tieto kontroverzné pozície uzavrieť za každú cenu. Vedenie Société Générale vyhlásilo, že Kervielove operácie boli podvodné a podalo naň žalobu. Napriek tomu, že polícia prelustrovala jeho osobné spisy, byt aj hovory z mobilného telefónu, kvôli nedostatku dôkazov muselo byť obvinenie stiahnuté a bývalého pracovníka banky súdia iba za zneužitie dôvery a neoprávnený prístup k počítačom.

Právnici, ktorých si Jérôme Kerviel najal, odmietajú, že ich klient by si z peňazí nechal čo i len cent a takéto praktiky vraj boli v banke ticho tolerované. Kerviel podľa nich svojmu zamestnávateľovi aj kvôli spomínaným riskatným operáciám na trhu zarobil v roku 2007 dve miliardy eur. Za stratu si vraj banka môže sama, pretože počas troch dní po zistení megaškandálu v panike predávala aj za cenu vysokých strát. Aj keď predstavitelia Société Générale vyhlásili, že Kerviel pracoval sám, niektorí analytici o tom pochybujú.

Aj keby bol extrémne šikovný, v jeho pozícii by pravdepodobne nebol schopný dlhodobo zakryť operácie takého finančného rozsahu. Jérôme z kauzy vyšiel pomerne dobre. Vo vyšetrovacej väzbe si posedel len niekoľko týždňov a potom prijal ponuku spoločnosti Lemaire Consultants & Associates, ktorá sa zaoberá práve počítačovou bezpečnosťou. Jeho životný štandard sa veľmi nezmenil, a ak si aj stihol „uliať“ peniaze bokom, je dostatočne rozumný na to, aby sa s nimi v súčasnej dobe nevystatoval.

„Príklady“ z minulosti

Charles Ponzi
Jedným z najznámejších podvodníkov histórie je taliansky imigrant v USA, ktorý krátko po 1. svetovej vojne prišiel na zaujímavú dieru v systéme. Poštové kupóny, ktoré sa kvôli inflácii dali v E urópe kúpiť pomerne lacno, vedel v USA legálne výhodne speňažiť. Do biznisu zatiahol množstvo investorov, ktorým sľuboval rozprávkové výnosy. Systém mu čoskoro prerástol cez hlavu, a tak ho nahradil nápadom, ktorý dodnes Američania nazývajú „Ponziho schéma“. Výnosy klientom nevyplácal z predaja kupónov, ale z nových vkladov. Po rýchlom vzostupe prišiel rovnako rýchly pád, ale jeho model s obľubou využívajú mnohí „obchodníci“ dodnes. Vrátane Bernieho Madoffa či slovenských nebankoviek pred pár rokmi.

Maria Branca Los Santos
Portugalská dôchodkyňa, verejnosti všeobecne známa ako Dona Branca, sa preslávila ako jedna z najstarších podvodníčok. Keď v roku 1970 začala vkladateľom do jej verzie „Ponziho schémy“ sľubovať desaťpercentný výnos mesačne, mala už 68 rokov. Pozoruhodné je, ako dlho sa jej podarilo celý model udržiavať pri živote. Zatkli ju až po štrnástich rokoch jej „podnikania“, keď už prekročila osemdesiatku. Dona Branca si získala za ten čas sympatie mnohých ľudí, keďže sa šikovne predávala ako bankárka a pomocníčka chudobných. Prevalenie kauzy spôsobilo v Portugalsku menšie nepokoje, pretože jej biznisu zverili tisíce ľudí svoje celoživotné úspory. Po pár rokoch vo väzení ju prepustili do domova dôchodcov, kde zakrátko zomrela. O pár rokov na to natočili podľa jej príbehu veľmi úspešnú telenovelu.

Barry Minkow
Jeden z najznámejších amerických podvodníkov začal s podnikaním už v šestnástich. Založil spoločnosť ZZZZ Best, ktorá sa o pár rokov stala najväčšou firmou na čistenie kobercov na juhozápade USA. Ako sa neskôr ukázalo, financie získaval pokútnym spôsobom. Zo začiatku kradol šperky starej mamy, neskôr pral peniaze mafie a ako biznis a jeho osobná popularita rástli, pritiahol množstvo súkromných investorov.

Vrcholom všetkého bolo zaknihovanie akcií firmy na newyorskej burze, ktoré jej hodnotu zniekoľkonásobilo. Keď sa v roku 1987 prišlo na to, že Minkowove podnikanie je jedna veľká bublina, mal 20 rokov a majetok vyše sto miliónov dolárov. Vo väzení sa obrátil na vieru a dnes sa okrem poradenstvu v oblasti podvodov venuje aj vedeniu kongregácie istej malej kresťanskej cirkvi v malom kalifornskom mestečku.

Z Afriky na Slovensko
Veľké finančné kauzy nie sú len doménou svetových centier biznisu ako Londýn či New York. Skúsenosti s nimi máme už aj na Slovensku. Odvážne finančné špekulácie, ktoré nevyšli podľa predstáv obchodníkov, takmer stáli „krk“ Dexia banku Slovensko, podľa aktív siedmu najväčšiu banku u nás. V októbri 2008, len pár dní potom, čo predstavitelia Dexie ubezpečovali verejnosť o dobrom hospodárení napriek problémom ich belgickej matky, prišla šokujúca správa. Banka otvorila „páku“ klientom, ktorí sa rozhodli staviť na vývoj kurzu juhoafrického randu oproti americkému doláru.

Hlavným hráčom v tomto biznise bola popradská spoločnosť Ritro Finance, podľa oficiálnych informácií však klientov dúfajúcich v zhodnotenie randu bolo niekoľko. Dexia mala v zábezpeke na tieto operácie zhruba 33 miliónov eur. Mena z Kapského mesta však kvôli kríze zamierila nadol neočakávane prudko a banka, ktorá nestihla prijať rýchle opatrenia, musela straty okrem peňazí klienta zahasiť aj vlastnými, zhruba 82 miliónmi eur – po starom okolo 2,5 miliardy korún.

Túto sumu za bežných okolností banka zarobí asi za päť rokov, a preto niet divu, že o svoje stoličky prišli viacerí členovia topmanažmentu vrátane generálneho riaditeľa. Situáciu začala hneď vyšetrovať Národná banka Slovenska, ktorá ubezpečila, že krach Dexii nehrozí. „Sekeru“ za banku nakoniec zatiahol jej vlastník – Dexia Kommunalkredit Bank so sídlom vo Viedni. Čo sa vlastne stalo a ako je možné, že pracovníci banky v priebehu pár dní stratili sumu, ktorú normálne zarábajú dlhé roky, stále nie je jasné.

Dnes je ťažké povedať, či má táto hra len samých porazených, alebo z neprehľadnej situácie niekto nepozorovane vykorčuľoval s pekným balíkom. Isté je len jedno, Ritro Finance sa momentálne súdi s Dexiou o vyše 160 miliónov eur. Zástupcovia spoločnosti ako dôvod žaloby uviedli neodôvodnené obohatenie a ušlý zisk kvôli nedodržaniu zmluvy. Na výsledok celej megakauzy si tak ešte budeme musieť chvíľu počkať.