Psychoanalytik, neurológ, psychiater. Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiadny iný lekár. Stále uctievaný, ale i stále zaznávaný. Sotva by sa našla osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov, ako práve tento rakúsky lekár. Embryológ duše, ktorý predložil dialekt snov a demaskoval sexualitu. Psychoanalýzou otvoril pre človeka 20. storočia nový priestor. Sigmund Freud.

Pôvodne sa volal Sigismund, čo v hebrejčine znamená „milujúci poznanie“. Meno však v dospelosti nepoužíval. Zmenil si ho na Sigmund počas štúdií vďaka svojmu príbuznému, ktorý sa rovnako volal Sigismund.

„Veľkú časť života som skutočne strávil prácou na deštrukcii svojich vlastných ilúzií a ilúzií ľudstva“.

Sigmund Freud, 1923
Sigmund Freud z tých starých čias vyšiel, aby ich myslenie preniesol za prah nových čias. Bol naozaj dušou prírodovedec či lekár. Pracoval s reálnymi ľuďmi (aj ako primár na neurológii), ktorým chcel pomôcť a zbaviť ich problémov. Vymýšľal rôzne teórie, ktoré mali jasne vysvetliť, aké mechanizmy ovládajú myseľ týchto ľudí. Celý život vymýšľal a prepracovával modely ľudskej psychiky (topografi cký, štrukturálny model...). Jeho najväčšia sila však nespočívala vo vytváraní týchto teórií.

Priniesli síce veľa známych termínov (podvedomie, prenos, libido, análna fáza, závisť penisu, oidipovský komplex atď.), no nestali sa všeobecnými teóriami psychológie. Freud sa aj vytváraním podivuhodných teórií snažil prísť na to, ako je možné, že ľudská psychika zlyháva bez známok poranenia alebo poškodenia. Hrozné následky psychických ochorení, ktoré videl, ho nenechávali ľahostajným. Podstatou Sigmunda Freuda tak bola práca s ľuďmi a fakt, že im dokázal pomôcť.

Jednoducho prvý
Možno ho prirovnať k prvým letcom, ktorí dokázali opísať vo vzduchu osmičku a nezrútiť sa pritom na zem. Freud ako prvý účinne pomohol klientom a zároveň nešlo o náhodu. Pravda, prvé lietadlá neboli najlepšie z možných, dnešné sú oveľa dokonalejšie. Ale boli prvé, na ktorých sa dalo lietať. To isté platí pre Freudovu metodológiu – dnes je len jednou z mnohých. Ako plynuli desaťročia, vznikali ďalšie – napríklad na liečbu alkoholizmu, fóbií či anorexie.

Teda chorôb, s ktorými si klasická psychoanalýza veľmi neporadí. Vzduch sa od čias bratov Wrightovcov nezmenil, obraz psychických chorôb je však úplne iný. Napríklad sa vytratil tzv. hysterický oblúk – človek stratí vedomie, spadne na zem a zostane ležať prehnutý v oblúku, pričom o zem sa opiera len pätami a zátylkom hlavy. Za Freuda sa to stávalo celkom bežne. Dnešní ľudia trpia hlavne neosobnými depresiami, existenciálnou frustráciou, prázdnom. A sexuálne tabu? Tie sú už predsa dávno za nami.

Pohovka ako liek

Freud objavil prvú funkčnú metodológiu, ako z klienta získať osobné informácie, tie spracovať a interpretovať v nejakej teórii a spätne ich použiť na vyliečenie jeho psychických problémov. Bol schopný udržať si odstup od klienta a opísať úlohu psychoterapeuta v tomto procese. Ukázal, ako klient nielen na terapeuta, ale aj na iných ľudí okolo seba prenáša svoje zážitky z primárnej rodiny. Dospel k záveru, že akýkoľvek vzťah dvoch ľudí je vlastne akýmsi sendvičom viacerých vrstiev, pochádzajúcich zo starších vzťahov.

Pred sto rokmi sa neočakávalo, že by klientove psychické problémy (hysterické záchvaty, kŕče hrdla a podobne) mohla vyriešiť analýza jeho vzťahu k terapeutovi či k rodičom. Freud navyše vypracoval aj prvé metódy, ako tento terapeutický vzťah navodiť a dlhodobo udržať. O podvedomí sa vtedy vedelo už dlhší čas, ale nikto mu neprikladal takú dôležitosť ako Sigmund Freud. Morálna teológia vychádzala z premisy, že pre človeka je najnebezpečnejší hriech, teda vedomé a dobrovoľné previnenie.

Freud však na svojich klientoch, väčšinou spočívajúcich na pohovke, videl, že naopak v nevedomí či v podvedomí sa odohrávajú procesy, ktoré sú pre ich psychické zdravie dôležitejšie než to, čo sa im odvíja v mysli na vedomej úrovni. Našiel tiež prvé spôsoby, ako tieto nevedomé obsahy z klientov dostať – automatické písanie, voľné asociácie, výklad snov, relaxačný rozhovor na pohovke...

„Vedecká práca je našou jedinou cestou k poznaniu reality vôkol nás.“

Drogové experimenty
Sigmund Freud sa veľmi zaujímal o kokaín (vtedy ešte neznámu drogu). Objavil jeho povzbudzujúce i znecitlivujúce účinky. Posielal ho snúbenici, ponúkal priateľom či kolegom. Jedného z nich, Wilhelma Fließa, chcel zbaviť závislosti od morfi a. Po liečbe kokaínom sa však Fließ stal závislým od oboch drog. Freud, ktorý sám koku pravidelne užíval, sa však závislým nestal. Nadobudol preto mylné presvedčenie, že kokaín závislosť nespôsobuje. Zistil tiež, že kokaín výrazne znižuje prah bolesti.

Jeden z jeho asistentov Carl Koller ho však v podstate pripravil o autorstvo prevratného objavu. Bol častý účastník Freudových experimentov s drogou. Čoskoro sa v odborných kruhoch objavila informácia, že sa splnil sen každého anestéziológa – operovať bezbolestne. Koller tak predbehol Freuda, ktorý s publikovaním svojich poznatkov čakal, kým ich nazhromaždí viac.

„Ľudský život sa točí len okolo sexuality. Na tom sa nič nezmenilo a nezmení.“

Každý niekedy onanoval
Sigmund Freud tvrdil, že ľudstvo muselo za výdobytky civilizácie zaplatiť stratou prirodzenosti. A z potlačenia prirodzených pudov vyplýva väčšina nešťastí vrátane neuróz, depresií a agresivity. Videné očami jeho teórií, nebol veľký optimista, pokiaľ ide o ďalší vývoj civilizácie. Dobovú verejnosť občas šokoval. Známy je úvod jednej z jeho prednášok: „Dámy a páni, každý z nás niekedy onanoval a kto tvrdí, že nie, ten to robí doteraz.“ Odhaľoval sexuálne tajomstvá, lebo podľa jeho teórie je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami.

Napríklad orálny sex považoval za anomáliu, ktorá sa podľa neho vyvinula zo slastného pocitu dieťaťa pri dojčení. Prijímanie rozkoše ústami považoval za nedokončený vývoj, ktorý by mal počas dospievania zmiznúť. „Oidipovským komplexom“ zase nazval sexuálnu náklonnosť syna k matke, spojenú so žiarlivosťou na otca, alebo dcéry k otcovi, spojenú so žiarlivosťou na matku. Komplex vzniká vo veku 2 – 5 rokov, potom čiastočne zaniká, čiastočne je „vytesnený“ do nevedomia.

Ak sa včas nezvládne, je jednou z príčin neurózy. Za hlavný pohon ľudskej činnosti určil Freud libido (chuť, túžbu, žiadostivosť, pohlavný pud), ktorého protikladom je smrteľný pud. Medzi nimi stoja potlačenie, nevedomosť, podvedomie, ego, super ego, neurózy. Tvrdil, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná slušnou výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách alebo v ťaživých snoch.

Neobvyklý výskum a dobovú verejnosť šokujúce teórie pritom nemali vplyv na Freudovu predstavu o zaužívaných vzťahoch vo funkčnej rodine. Veď aj tá jeho bola celkom konzervatívne patriarchálna, v podstate rovnako, ako celý jeho život. Veď mal šesť detí s jednou ženou, s ktorou sa oženil ako 30-ročný. Mimochodom, na svadbu si musel počkať, lebo matka jeho snúbenice Marty nechcela dať dcéru nezaistenému mladíkovi bez peňazí. Ženil sa tak až po štyroch rokoch praxe, keď už bol primár na neurologickom oddelení.

„Ten, kto po prvýkrát použil namiesto oštepu nadávky, založil civilizáciu.“

„Kopernik zbavil ľudstvo presvedčenia, že je stredom vesmíru. Darwin dokázal, že ľudia sú úzko spojení so zvyškom živočíšnej ríše. Freud predviedol, že nie sme vysoko racionálne bytosti, ako si to tak radi nahovárame, ale že naše myšlienky a činy riadia predovšetkým sily, ktoré si neuvedomujeme,“ napísal americký psychológ Richard W. Coan. Freuda považuje za vodcu revolúcie v našom myslení a predstavách o náture človeka a jeho mieste vo vesmíre.

Coan tiež tvrdí, že vplyv Freuda na západné myslenie bol väčší, než ktorejkoľvek inej osobnosti 20. storočia. Nielen v psychológii a psychiatrii, ale aj v umení, náboženstve a morálke. Freud, ktorý sa pre štúdium lekárstva rozhodol impulzívne, údajne pod vplyvom Goetheho básne o prírode, sám seba v liste priateľovi opísal takto: „Nie som mužom vedy, nie som pozorovateľ, experimentátor, nie som mysliteľ.

Nie som nič iné ako konkvistadorský temperament, dobrodruh so zvedavosťou, smelosťou a húževnatosťou, ktorá k tomu patrí.“ Freudova osobnosť mala v intelektuálnych kruhoch veľa obdivovateľov, z niektorých sa neskôr stali významní vedci – napr. Alfred Adler, Helene Deutsch, Sándor Ferenczi, Ernest Jones či Carl Gustav Jung.

Slávny prípad
Ako mnohí iní slávni psychiatri, mal ho aj Sigmund Freud. Bola ním Anna O., ktorú vyšetroval jeho kolega Joseph Breuer. Ten Freudovi porozprával o hysterickej mladej žene, ktorá ochorela pri ošetrovaní zomierajúceho otca. Príznaky jej choroby (ochrnutie a zmätenosť) však mizli, keď mohla v hypnóze porozprávať niektorú zo svojich fantastických vízií. Ako zistil Breuer, jej hystéria vyplývala zo silných psychických prežitkov. Príbeh Anny O. stál pri zrode psychoanalýzy. Obaja lekári napísali knihu „Štúdia o hystérii“ (1895), do ktorej Freud dodal už svoje vlastné pozorovania. Zdôraznili v nej význam emócií a nevyhnutnosť rozlišovať medzi vedomou a nevedomou psychikou.

Zmeniť život za 45 minút...
Deväťdesiatročná Rakúšanka, sochárka Margarethe Walter, je zrejme poslednou žijúcou pacientkou Sigmunda Freuda. Tvrdí, že otec psychoanalýzy jej dokázal zmeniť život za 45 minút. V roku 1936 ju za ním poslal praktický lekár, ktorý sa domnieval, že 18-ročná dcéra arogantného priemyselníka netrpí iba bronchitídou, ale je aj veľmi nešťastná. Vtedy 80-ročnému Freudovi sa Margarethe zdôverila so všetkými svojimi trápeniami – nenávisťou k nevlastnej matke, škole, nútenými nedeľňajšími prechádzkami...

„Nikdy neodvrátil odo mňa zrak. Stále sa na mňa uprene pozeral. Freud bol prvý človek, ktorý prejavil o mňa skutočný záujem a naozaj ma počúval. Zakaždým, keď som prestala, otázkou A? ma povzbudzoval, aby som pokračovala ďalej.“ Freud ich stretnutie uzavrel slovami: „Máte iba 18 a pritom ste už dávno vyrástli.“ Sebavedomie, ktoré jej dodal, ju údajne povzbudilo natoľko, že sa vzoprela svojmu otcovi a začala na viedenskej Umeleckej akadémii študovať sochárstvo.

V posledných rokoch života sa však Freud stretol aj s otvorenou nenávisťou. Po tom, čo sa v Nemecku v roku 1933 dostali k moci nacionálni socialisti, dokonca Freudove knihy ako „židovskú pornografiu“ demonštratívne pálili na hraniciach spolu s dielami iných židovských autorov. On sám musel v roku 1938, po pričlenení Rakúska k nacistickému Nemecku, z Viedne utiecť. Útočisko na posledné mesiace jeho života mu poskytol Londýn.

„Každý z nás dlží prírode svoju smrť“.

Zomrel v Londýne 23. septembra 1939 vo veku 83 rokov. Niekoľko hodín predtým požiadal svojho kolegu, aby mu vstrekol morfi um. Tvorca oslavovanej i nenávidenej psychoanalýzy už nevládal čeliť bolestiam, ktoré spôsobovala postupujúca rakovina čeľuste. Napriek jeho židovskému pôvodu a židovským zvykom jeho telo tri dni po smrti spopolnili.

Freud a Slovensko
Aj keď dlhé roky pôsobil v neďalekej Viedni, do Bratislavy údajne nikdy neprišiel a ani jeho učenie na Slovensku nemá veľkú tradíciu. Napriek tomu existuje Slovenská spoločnosť Sigmunda Freuda. Freud na dnešnom Slovensku bol. Vo vojnových rokoch 1917 a 1918 ho zlákali Vysoké Tatry, kde trávil letné dovolenky. Býval v Tatranskej Lomnici a jeho obľúbeným relaxom bolo zbieranie hríbov.

Freudove teórie sa však na Slovensku veľmi neudomácnili. Čelili silnej katolíckej reakcii a neskôr socialistickej ideológii. 150. výročie narodenia zakladateľa psychoanalýzy si však pred tromi rokmi pripomenula aj Bratislava, keď v Rakúskom kultúrnom centre vyvesili Manifest Sigmunda Freuda. Na počesť významného lekára ho napísal viedenský fi lozof Peter Kampits, ktorý tvrdí, že práve 21. storočie sa môže od Freuda veľa naučiť.

Sigmund Freud
narodil sa 6. mája 1856 vo Freibergu, dnešný Příbor neďaleko Ostravy.

Sigmund Freud a 21. storočie
Freud už sto rokov pred súčasnými neurológmi vedel, že treba začať skúmať mozog. Nemal však na to vhodné nástroje. Napriek tomu písal o neurónových sieťach, ktoré skrývajú aj možné príčiny duševných chorôb. Veril, že psychoterapeutická „liečba slovom“ môže tieto pokazené nervové spoje opraviť. Pozoruhodné.

Hlavne keď skutočnosť, že neuronálne mapy ľudského mozgu možno formovať po celý život, vedci experimentálne potvrdili až pred pár rokmi. Hoci mnohé z jeho teórií sa v súčasnosti spochybňujú, Sigmund Freud zostáva jednou z najvplyvnejších osobností 20. storočia. V dome na ulici Berggasse vo Viedni, kde v rokoch 1891 – 1938 žil a mal svoju lekársku prax, vzniklo v roku 1971 múzeum. Odvtedy ho už navštívilo viac ako 1,2 milióna ľudí.

Rekordná pohovka
Meno Freud a pohovka nemusia byť automaticky len asociáciou spojenou so zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom. V aukčnej sieni Christies v New Yorku vydražili v máji minulého roka za 33,6 milióna dolárov obraz jeho vnuka Luciana Freuda. Portrét nahej spiacej obéznej ženy v životnej veľkosti z roku 1995 má názov „Benefits Supervisor Sleeping“. Ide o jednu z najvyšších súm za dielo žijúceho umelca.

Osemdesiatpäťročného Luciana Freuda mnohí považujú za najúžasnejšieho súčasného britského umelca. Je známy maľbami nahých tiel, zobrazuje ich bez príkras, jeho štýl opisujú ako „vytváranie tela maľovaním“. Patrí k zástancom klasického realistického portrétu. Portrétoval aj niekoľko umelcov a prominentov, medzi nimi aj kráľovnú Alžbetu II. Jeho priamočiary portrét panovníčky nebol ani trochu lichotivý.