Ako dobre, že mladí Slováci študujú na prestížnych školách v zahraničí a vracajú sa späť na Slovensko. Ako dobre, že prinášajú iný pohľad, nové impulzy nezaťažené slovenskou realitou. Ako dobre, že Richard Rozbora vkráčal na slovenskú módnu scénu s tradičným britským veľkorysým pohľadom na svet módy.

Po niekoľkých semestroch na Fakulte architektúry STU v Bratislave začal študovať Richard Rozbora módne návrhárstvo na Frederick Institute of Technology v Nikózii na Cypre. Tam začala jeho takpovediac anglická študijná misia. S tradičným krajčírskym remeslom vo vrecku, ktoré sa v tejto bývalej britskej kolónii naučil, smerovali jeho kroky na slávnu Central St. Martin´s College of Art & Design v Londýne. Dostal sa tam potom, čo ho vybrala komisia, ktorá po celom svete vyhľadáva mladé talenty.

V Londýne už plnými dúškami naberal na seba liberálny britský kozmopolitizmus a tradičné ostrovné hodnoty. Zároveň si uvedomoval aj svoj stredoeurópsky a slovenský pôvod a pohľad na odev, módu a dizajn. „Tým, že je táto škola otvorená pre celý svet, že tam študuje napríklad veľmi veľa Japoncov, ale aj Francúzov a Američanov, že je tam istý pretlak rôznorodosti, sa človek stáva otvorenejším na nové impulzy, no zároveň si uvedomuje svoju vlastnú osobitosť.

Keby som sa porovnal s Japoncami pri realizácii konkrétne zadanej úlohy v škole, tak potom Japonci napríklad vždy hľadali spôsob, ako sa zbaviť švíkov na odeve a usilovali sa vytvoriť model s ich minimálnym počtom, pretože to vychádzalo z ich tradície odevu. No a ja som chcel naopak mať tých švíkov veľa. Milujem švíky, lebo vďaka nim je odev dokonale vytvarovaný.“ Richard mal to šťastie, že počas štúdia v Londýne ho profesionálne viedli velikáni módy ako Gianfranco Ferre a iní. Nazrel aj do ateliéru slávnej punkovej kráľovnej Vivienne Westwoodovej.

„Je to určite tá naj, najbritskejšia dizajnérka. Od výberu kvalitných materiálov, anglických dezénov ako škótske káro, modelovanie odevu až po jej punkovú rebéliu. Ona dokáže virtuózne spojiť anglickú kultúrnu a odevnú tradíciu so všetkým avantgardným a rebelujúcim proti konvenciám. Zaujímavé je, že jej módne impérium nie je žiadnou veľkou fi rmou, zamestnáva približne sedemdesiat ľudí.“ Po skončení trojročného bakalárskeho štúdia, ktoré, mimochodom, absolvovali aj John Galliano, Alexander McQueen či Stella McCartney, Richard istý čas zostal v Londýne a získaval postupne skúsenosti neľahkého návrhárskeho chlebíčka.

Spolupracoval s modistom Nickom Smithom, ktorého klobúkové kreácie nosí aj speváčka Madonna, či návrhárom Robertom Cary–Williamsom. Navrhoval tiež oblečenie pre americkú hudobnú skupinu Fisher Spooner pre jej turné v USA a vo Veľkej Británii. Vytvoril návrh oblečenia na živé vystúpenie skupiny So Solid Crew pri príležitosti odovzdávania ceny Brit Awards. Poctou a ocenením módnej tvorby Richarda Rozboru bola určite aj pozvánka Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva a British Council v Bratislave, aby reprezentoval slovenskú módu v Londýne v rámci projektu Križovatky nápadov a podieľal sa tak na prezentácii Slovenska v predvečer jeho prijatia do Európskej únie. Pri tejto príležitosti ho prijal aj vtedajší britský premiér Tony Blair s manželkou.

Richard sa vrátil na Slovensko s poznaním, že v módnej brandži sa často nestáva, aby niekto, kto pracuje v ateliéri niektorého z módnych domov či známej značky, návrhárov prêt-à-porter či couturierov, postupne vystúpil až na samý vrchol a stal sa kreatívnym riaditeľom. Na tieto pozície sa vždy oslovujú ľudia zvonku. Vrátil sa, aby spolu s bratom Robertom založili vlastnú módnu značku a ponúkli slovenskej klientele prêt-à-porter kolekcie, v niektorých prípadoch aj s pridanou ručnou prácou, teda modely v línii demi couture, ktorú dnes preferujú mnohí zo svetových módnych návrhárov a zákazníčky majú tieto modely veľmi rady.

Jeho modely nesú jasnú správu o jeho láske ku švíkom, ktorými dokáže skvele vytvarovať kostýmové kabátiky, a o tom, že luxus v jeho podaní je spojením toho najkvalitnejšieho materiálu a rafi novanej hry s detailom. Jeho kolekcie sú plné skvelej anglickej krajčírskej školy. Vrhol sa do budovania vlastnej značky s kreditom absolventa prestížnej školy, ktorá mu otvorila dvere do sveta módy aj tým, že sa jeho meno dostalo na medzinárodný zoznam dizajnérov, ktorých akceptuje módna brandža.

Oslovujú ho veľkí svetoví výrobcovia značkových tkanín s ponukami tých najlepších materiálov, z ktorých si Richard vyberá s dvojročným predstihom, aby vytváral nové, veľmi limitované kolekcie. Od mnohých z nich získal exkluzivitu pre Slovensko. „Aj moje slovenské zákazníčky môžu nosiť modely z premiérových materiálov rovnako ako zákazníčky veľkých módnych domov.“

Rozhovor s Richardom sa celkom prirodzene zvrtol aj na tému súčasných módnych impulzov, trendov, postupov a značiek, ktoré sú dnes vo svete viac alebo menej určujúce. Zhodli sme sa na tom, že po viac či menej štýlovo chaotických prvých rokoch nového storočia sa móda opätovne vracia k svojej podstate. „Móda dnes znovu objavuje luxus a štýl. Masové značky, ktoré pred pár rokmi zaplavili trh, pomaly strácajú dych. Ľudia už nechcú lacnú kvantitu a uniformitu, ale kvalitu za rozumnú cenu.“