Finančné krízy sú tu odvtedy, odkedy ľudia začali používať peniaze. Z tej aktuálnej poznáme príčiny, zatiaľ však nie dôsledky. Skôr než nahliadneme medzi tie, čo už máme za sebou, trochu histórie.

Za všetkým bola ľudská psychika – túžba po neúmernom zisku a typické správanie sa davu.

Holandsko poznáme ako krajinu veterných mlynov a tulipánov. Práve tulipány zohrali v histórii tejto krajiny dôležitú úlohu. Koncom 16. storočia prežívali Holanďania svoj zlatý vek. Obchodovanie s Východnou Indiou spôsobilo, že krajine sa darilo ako nikdy predtým. Životná úroveň stúpala nielen vyšším vrstvám obyvateľstva, ale aj tým nižším, čo v tých časoch nebolo pravidlo. Za tejto priaznivo sa vyvíjajúcej situácie prichádzajú na scénu tulipány, aby svojou krehkou krásou zvrátili sny o bohatej budúcnosti.

„Tulipánová horúčka“, najstaršia špekulačná bublina, ktorej priebeh je podrobne známy, vypukla v Holandsku v rozmedzí rokov 1634 až 1637. Ako podivne dnes znie, že v tieni tejto jarnej kvetiny vyrástla jedna z najznámejších fi nančných kríz histórie. Ako to už v podobných prípadoch býva, stála aj v tomto prípade za všetkým ľudská psychika, túžba po neúmernom zisku a typické správanie sa davu. Tulipán pôvodne pochádzal z Turecka a údajne ho do Holandska v roku 1593 doviezol správca botanickej záhrady v Leidene.

Na jar budúceho roku vykvitol v tejto záhrade prvý tulipán. Napriek svojmu exotickému vzhľadu nevzbudila táto rastlina žiadny mimoriadny záujem. Až začiatkom 17. storočia, keď holandskí pestovatelia začali krížiť rôzne druhy tulipánov a z jednofarebných červených, bielych alebo žltých kvetov vykúzlili ohňostroje farieb, stal sa tulipán kultovým objektom. Čoskoro začali úspešní pestovatelia medzi sebou súťažiť o najkrajší tulipán. Keďže nikdy nebol dostatok tulipánových cibuliek určitého dru
(1630 – 1637)

Kto nemal tulipán, bol spoločensky úplne znemožnený.
Ak na začiatku tulipánovej bubliny stála jedna tulipánová cibuľka jeden gulden, tak onedlho musel kupujúci zaplatiť za tú istú cibuľku už tisíc guldenov a viac. Každý v Holandsku sa chcel zviezť na tulipánovom býčom trhu. Nasledovalo prijatie „tulipánového zákona“ na ochranu obchodníkov (napríklad za poškodenie tulipánových cibuliek hrozilo väzenie), boli organizované dražby tulipánových cibuliek, a dokonca aj notári sa špecializovali na tulipány. Na holandských burzách sa okrem akcií obchodovalo aj so vzácnymi druhmi cibuliek.

Uzatvárali sa kontrakty, ktoré oprávňovali na nákup istého množstva cibuliek za vopred určenú cenu po uplynutí troch, šiestich alebo deviatich mesiacov. Počas niekoľkých týždňov sa týmito opčnými obchodmi mohol vstupný kapitál znásobiť desaťkrát, alebo aj päťdesiatkrát. V rokoch 1636 – 1637 dosiahla „tulipánová horúčka“ svoj vrchol... Ešte predtým, než cibuľka vykvitla, často viackrát zmenila svojho majiteľa. Šľachta, mešťania, sedliaci i prostitútky – každý obchodoval s cibuľkami tulipánov. Čoraz viac ľudí opúšťalo svoju každodennú prácu a obchodovalo s tulipánmi.

Na vrchole koncom roku 1636 cena vyskočila aj dvadsaťkrát za mesiac, nečudo, že ľudia boli ochotní vymeniť celý svoj majetok za jednu cibuľku. Do obchodu sa zapojili všetky vrstvy spoločnosti. Zatiaľ čo v roku 1624 stála jedna cibuľka vzácneho druhu Semper Augustus 1 200 holandských guldenov, tak o rok neskôr už 3 000 guldenov. V roku 1636 dal kupec za cibuľku rovnakého druhu 4 600 guldenov, nový voz a navyše dva kone aj s postrojom. Jedna cibuľka veľmi vzácneho druhu Miestokráľ zmenila svojho majiteľa za 24 vozov s obilím, 8 bravov, 4 kravy, 4 sudy piva, 1 000 libier masla a niekoľko desiatok kilogramov syra.

V roku 1637 nakoniec vymenil istý muž svoj pivovar v Utrechte v hodnote 30-tisíc guldenov za tri kusy vzácnych cibuliek! (Na porovnanie: Meštiansky dom v Amsterdame stál vtedy asi 10-tisíc guldenov.) Množstvo ľudí svoje úspory vrhlo na trh s tulipánmi. Tulipány sa však množia len vo vegetačnom období, chuť obchodovať však neopúšťala Holanďanov ani v zime. Vláda síce tulipánové obchody až šesťkrát zakázala, tie však bežali veselo ďalej až dovtedy, kým bublina praskla. Maximum, za ktoré bola údajne predaná jedna cibuľka, bolo 800-tisíc amerických dolárov. Za takejto situácie dosiahlo davové šialenstvo bod zvratu. Ponuka prvýkrát prevýšila dopyt a lavína sa uvoľnila. Tulipánová bublina praskla a ceny sa zrútili v predajnej panike. Áno, podobnosť zo súčasnosťou určite nie je celkom náhodná.

Ľudia sa zrejme nikdy nepoučia.
Veľa obchodníkov pod vplyvom svojich, teraz bezcenných tulipánových kontraktov zbankrotovalo alebo skončilo v konkurze. Celé holandské hospodárstvo sa dostalo na dlhší čas do vážnych problémov. K obetiam patril aj Rembrandt Harmensz van Rijn (1606 – 1669). Ten Rembrandt, ktorého obrazy dnes v aukčných sieňach dosahujú závratné ceny. Nielenže prerobil na svojich tulipánových kontraktoch, ale jeho diela nešli na odbyt, lebo ľudia zrazu potrebovali peniaze na „dôležitejšie“ veci než obrazy. Maliar musel nakoniec ohlásiť úpadok a roku 1657 jeho dom predali v dražbe.

Chudobný Rembrandt nakoniec umiera v roku 1669. Kto vtedy včas rozoznal zmenu trendu, nenapínal príliš tetivu výnosu, šiel proti davu a realizoval svoje zisky, mohol získať veľký majetok. Výnosy vyše tisíc percent neboli vzácnosť. Kto však z vlaku včas nevystúpil, musel sa vyrovnávať aj so stratou presahujúcou 90 percent. Zdá sa, že ľudia stredoveku a novoveku sú si predsa len v niečom podobní... Ako sa ľudia nikdy nepoučia z histórie, tak sa stalo aj po tejto špekulačnej bubline. Už začiatkom 18. storočia nasledoval veľký burzový škandál v Anglicku...

Riešenie
Keď sa tulipánové cibuľky predávali rádovo už len za stotiny až tisíciny cien dosahovaných na vrchole tulipánovej mánie, niektorí obchodníci sa dožadovali plnenia dohodnutých obchodov. Vec sa tak dostala na Najvyšší súd v Haagu, keďže nižšie inštancie s tým nechceli mať nič spoločné. Tento súd rozhodol, že v žiadnom prípade sa tulipánovými obchodmi nebude zaoberať. Vyhlásil, že ide o vec individuálnej dohody medzi zmluvnými stranami. Tulipánová horúčka sa tak skončila nie v drahých a destabilizujúcich právnych akciách (napr. exekúcie), ale vytváraním kompromisov. Kto chcel a mohol, niečo zaplatil. Iní nezaplatili. Rozhodnutie súdu pomohlo uchovať ekonomiku v relatívne stabilnom stave.

Dopady
Názory na celkové dopady sa rôznia. Niektorí tvrdia, že Tulipánová kríza znamenala pád Holandska z pozície svetového lídra na úkor Veľkej Británie. Iní také tvrdé dopady spochybňujú (napr. dlhy vzniknuté počas tejto krízy sa väčšinou dohodou urovnali za zlomok hodnoty). Tulipánová kríza je však zaujímavá aj z pohľadu tej dnešnej. Názorne ukazuje, že bubliny nie sú len dielom nenásytných kapitalistov, bankárov a brokerov. Sú dielom prirodzenej ľudskej podnikavosti, ktorá niekedy prekročí medze...

Najznámejšie príklady ďalších špekulatívnych bublín:

Veľmi zjednodušene možno povedať, že sa nafukujú pri extrémnom nadhodnotení trhových cien v dôsledku nadmerného optimizmu a praskajú pri následnom panickom výpredaji s prudkým poklesom cien.

Tichomorská bublina (1720)
– na akciovom trhu vyleteli ceny akcií jedinej firmy. Tá firma predtým prevzala na seba britský vládny dlh a za to dostala exkluzívne privilégiá v amerických kolóniách. Vidina zbohatnutia priviedla investorov k takému šialenstvu, že boli ochotní riskovať aj celý svoj majetok. Po prasknutí tejto bubliny údajne prišiel o všetko i slávny fyzik Isaac Newton.

Krach na N.Y. burze (1929)
– išlo o prasknutie veľkej špekulatívnej bubliny, ktorá sa vytvorila vďaka veľkému množstvu investorov a prehnanej nádeji a viere v rozmach ekonomiky. Rast akciového trhu meraný indexom DJIA vtedy kulminoval na 386 bodoch. Vďaka hospodárskemu poklesu, ktorý nasledoval po konjunktúre, sa investorov zmocnila panika a začali masívne predávať akcie, až sa trh nakoniec zrútil. V roku 1932 Dow Jones klesol až na úroveň 42,8 bodu. Prasknutie špekulatívnej bubliny tak odštartovalo a urýchlilo najhlbšiu hospodársku krízu v dejinách USA s dopadom na celý svet. Zničený trh sa následne konsolidoval. Trvalo až 27 rokov, kým DJIA dosiahol úroveň z roku 1929!

Krach 19. októbra 1987
– mal svoj pôvod v býčom trhu, ktorý trval asi 5 rokov po tom, čo FED zrušil reštriktívnu menovú politiku. Za tých 5 rokov vzrástol DJIA zo 780 na 2 720 bodov. V deň, ktorý vošiel do histórie ako ,,čierny pondelok“, klesol DJIA o 508 bodov, teda o celých 23 %. Situáciu potom zachraňoval FED, ktorý znova zaviedol opatrenia.

Prasknutie bubliny v roku 2000
– tiež malo svoj pôvod v nadmernom optimizme investorov. Išlo najmä o prehnané investície do informačných technológií, čo súviselo hlavne s rozmachom internetu a PC, takisto telekomunikácií a v neposlednom rade aj s rozmachom penzijných fondov. Silný býčí trh s priemerným ročným nárastom nad 20 % ročne kulminoval v roku 2000. Masívny výpredaj a hlboký pokles cien spôsobili krízu, ktorá bola podľa odborníkov jedným zo spúšťačov súčasnej globálnej fi nančnej krízy. Ďalší vývoj v podstate nikto nevie odhadnúť.

Spracované podľa:
http://econoir.blogspot.com/2008/10/tulipnov-krza.html
http://www.stock-market-crash.net/tulip-mania.htm
http://www.thetulipomania.com/