Cadillax Eldorado Biarritz Convertible (1959)

Azda ani v jednej spoločnosti nevládne kult automobilu tak silno ako v Severnej Amerike. Aj napriek tomu však severoamerický automobilový priemysel pácha v posledných rokoch pomalú samovraždu, ktorú je niekedy cítiť aj za volantom. Buď ich milujú, alebo nenávidia. Stredná cesta neexistuje. Je až neuveriteľne fascinujúce pozorovať vývoj techniky automobilov na kontinente, ktorý poskytol svetu veľkosériovú výrobu. Reprezentoval ju preslávený Ford, model T. Poskytol ľuďom dostupné vozidlo v roku 1927, hoci samotná technika automobilov bola známa už z prelomu storočia. Lenže dovtedy bol automobil výsadou bohatých. Masová výroba automobilov spustila štvorkolesovú revolúciu prakticky na celom svete. Ak dnes sadáme do auta, potom iba vďaka Severnej Amerike.

Oldsmobile Cutlass Custom Convert (1970)

Veľká motorizácia sa začala v Los Angeles a San Franciscu.

Ak nabudúce uvidíte na záberoch zo San Francisca legendárnu „električku“, vedzte, že je to pozostatok z kedysi mimoriadne dobre premyslenej mestskej elektrifi kovanej dopravy, ktorá ešte v roku 1938 fungovala bezchybne. Navyše ak máte radi konšpiračné teórie, v prípade amerického automobilového priemyslu si bez akýchkoľvek pochýb prídete na svoje. Spoločnosti General Motors, Standard Oil a Firestone sa totiž v roku 1938 spojili, aby kúpili väčšinový balík akcií verejnej elektrifi kovanej dopravy.

Nemali v úmysle zveľadiť ju, práve naopak, postupne ju odstavili. Záujem o automobily logicky narastá a začína sa zlatá éra amerických automobilov. Extrémny dopyt po automobiloch si nikdy nežiadal sofi stikovanú konštrukciu a práve táto skutočnosť vyústila do mamutích rozmerov amerických automobilových kolosov šesťdesiatych rokov. Buicky, Cadillacy, Oldsmobile, to všetko malo dĺžku aspoň päť metrov, obrovské plutvy a obratnosť na úrovni hrocha. Už chápete, prečo sa v Amerike súťaží stále iba na ovále a medzi mládežou sú populárne preteky v šprinte na štyristo metrov a zákruty majú niekoľkokilometrový polomer? Áno, presne pre tieto fakty bol v Amerike vždy dôležitejší výkon, než jazdné vlastnosti. Počet valcov je nesmierne dôležitý údaj dodnes, podobne ako objem. To je smer, ktorým sa Amerika najradšej uberala.

Buick Riviera (1964)

Dimenzie upravila ropná kríza.

Prinútila Američanov presadnúť do výrazne menších automobilov, aj napriek mizivej cene benzínu sa priemerná spotreba odrazu dostala na čelo sledovaných údajov a vznikali nové, na americké pomery menšie kategórie. No i tie najmenšie dosahovali na európsky vkus pomery strednej až vyššej strednej triedy. Tento prístup si americkí konštruktéri ponechali dodnes. Typickým príkladom je Dodge Caliber. V Amerike sa radí medzi malé automobily, no skúste ho postaviť vedľa Volkswagenu Golf. Je oveľa väčší a musí sa vám zapáčiť.

Až kým si do neho nesadnete, kde na vás zaútočí plast a nefalšovaná kožienka. Jazda je americky pohodlná, pri pomalej jazde nemá komfortný podvozok konkurenciu, v každej rýchlo prejdenej zákrute však platíte dane v podobe vyššieho nakláňania karosérie i častých zásahov stabilizačného systému. Lebo práve otázka športových jazdných vlastností je v Amerike pochopená celkom inak. Jednoducho Spojené štáty vynikali odjakživa nereálnym patriotizmom a aj na majstrovstvá sveta celkom neradi prizývajú aj ostatné štáty. Úsmevné, nie? Povedzte, koľko motoristov pozná Buick, Pontiac, Oldsmobile či z odlišnej automobilovej dimenzie pochádzajúci Saturn? To všetko je dôsledok izolácie a zároveň ignorácie zvyšku sveta.

Buick Skylard Red Convertible (1966)

Americké automobily nemám rád, a pritom ich obdivujem.

Ich techniku odmietam, no ako motoristický nadšenec obdivujem. Každý, kto mal do činenia s americkými automobilmi, vám jednoducho vysvetlí ich najväčšie čaro. Je ním až brutálna jednoduchosť, z ktorej však vyžaruje istá charizma. Ventilový rozvod OHV, aký mala ešte Škoda Favorit, nájdete takmer v každom americkom osemvalci. Skôr než vás táto informácia rozosmeje, vedzte, že to bol práve Cadillac, ktorý použil ako prvý odpájanie valcov.

Ako základ mu slúžil práve spomínaný archaický ventilový rozvod, kde sa jednoduchým natočením dvíhacích tyčiek odpojil celý rad valcov. Mercedes prišiel v modeli S500 v roku 1998 takisto s technikou odpájania valcov. Technika bola oveľa komplikovanejšia, nehovoriac o tom, že Cadillac svojim zákazníkom poskytol túto techniku už v osemdesiatych rokoch. Híkate nad infračerveným systémom nočného videnia? Opäť americký vynález, opäť Cadillac a opäť náskok desiatich rokov pred európskou konkurenciou. Hoci tá priniesla tieto systémy v oveľa dokonalejšej forme, Cadillacu prvenstvo uprieť nemožno.

Dodge Coupe (1940)

Takmer som zabudol na najpodstatnejšie.

Vidlicový osemvalec! Typicky americká konštrukcia, ktorej neodolá žiaden nadšenec benzínu. Iróniou osudu je najmä fakt, že v súčasnosti takmer každý európsky výrobca dopuje svoje najvýkonnejšie modely osemvalcami, a to najmä v čase, keď americký koncern práve zastavil vývoj nového radu osemvalcov, ktorý nahradia predsa len ekonomickejšie šesťvalce.

Vráťme sa však do šesťdesiatych rokov.

Ford vycítil potrebu menšieho modelu. Blížil sa totiž slávny baby boom. Amerika bola mladšia, ľudnatejšia a najmä bohatšia. Začalo sa rodiť viac detí a mládež dorastala veľmi rýchlo. História prvýkrát zaznamenala výraz tínedžer. Obdobie charakterizoval ošiaľ rockovej muziky, móda začala obliekať ľudí aj na uliciach. Chýbalo už len jedno. Auto. A Ford ponúkol Mustang. Základná cena predstavovala rovných 2 300 dolárov a prvý raz v histórii sa v showroomoch začalo diskutovať o príplatkovom vybavení.

Dovoľte mi zastaviť sa na chvíľu a odbočiť do dnešných showroomov tých najdrahších automobilových značiek. Práve nemeckí výrobcovia mimoriadne radi využívajú fi lozofi u základných modelov, ktoré si zákazníci prispôsobia podľa vlastných potrieb. Ironické, nie? A Mustang? Ten ponúkol kupé, kabriolet a, samozrejme, hardtop, rozličné čalúnenie palubnej dosky, klimatizáciu. Jednoducho dizajnérom každého Mustangu bol v konečnom dôsledku zákazník a to zavážilo. Teda vlastne nie. Bol to práve vidlicový osemvalec, karoséria typu kupé, olivovozelená farba, Steve McQueen ako Bullit za volantom a naháňačka v uliciach San Francisca, ktorá je dodnes považovaná za najlepšiu automobilovú naháňačku všetkých čias.

Prečo? Z mimoriadne prozaických dôvodov. Hudobným „podmazom“ celej akcie je iba zvuk osemvalca. V plnej jeho kráse. Príplatok za osemvalec? Smiešnych štyristo dolárov. Ford predpokladal predaj 100-tisíc kusov v priebehu prvého roka, koncoročnú bilanciu však uzavrel s číslom vysoko prevyšujúcim hranicu pol milióna predaných kusov. Mustang tak dosiahol rekord, ktorý nebol nikdy prekonaný. Nespočetné množstvo verzií i špeciálov vyústilo do mimoriadne vydarenej reputácie automobilky Ford a Mustang dodnes rezonuje v mysli takmer každého motoristického nadšenca.

Buick Century Convertible (1957)

Zničujúca globalizácia.

Prakticky každý vynález severoamerického automobilového priemyslu je rovnako geniálny ako jedovatý. A to hneď z dvoch dôvodov. Prvým z nich je neochota ďalej ho vyvíjať a druhým je aj príliš svedomité uplatňovanie. Ak koncom deväťdesiatych rokov začal Volkswagen uplatňovať podvozkové platformy, tak iba na základe pozorovania amerických automobiliek. Modely Chevroletu sú vlastne aj Pontiacy či Saturny. Dizajnéri ich však neodlišujú, ako je to v prípade koncernu VW, navyše Európania už používajú komponenty, čo umožňuje individualizovať jednotlivé modely. A práve na to sa za veľkou mlákou zabúda.

Chevy SSR Signature Series (2003) Nádherné. Auto dlhé päť metrov, ktoré odvezie maximálne dvoch.	Startech Grand Cherokee (2005) S Jeepom súhlasím, Startech vám ho vyladí na cesty.	Chrysler 300C (2006) 21-palcové disky, biela farba, rapperská skupina a ste „in”.
Cadillac XLR RA (2004) Dizajnér mal k dispozícii iba pravítko. Aj tak ho milujem.	Buick Lucerne (2006) Nádherná definícia slova gýč.	Buick Riviera Concept Coupe (2007) Nádhera. Týmto smerom by sa Amerika mala vybrať.
Chevrolet Corvette Show Go (2005) Jednoducho americké Ferrari.	Dodge Avenger Concept (2006) Passat Ameriky. Iba ho s ním nesmiete porovnávať.	HV 1000 Twin Turbo Dodge Viper SRT (2007) Brutálny dizajn, brutálny výkon, ale ktorékoľvek európske auto je v zákrute rýchlejšie.
Jeep Wrangler Ultimate (2007) Prejde všade a teraz si so sebou môžete niečo aj odviezť.	Dodge Nitro HEMI Concept (2006) Ako terénne iba vyzerá.	Chrysler PT Street Cruiser (2007) Môj prvý kontakt s Amerikou za volantom. Potešil aj naštval.

Amerika v Európe.

To je posledná kapitola výrazných individualít na našich cestách. Moje skúsenosti s Cadillacmi sú pozitívne. Slabosť mám pre Cadillac XLR. Roadster s pevnou skladacou strechou si ma získal veľmi rýchlo. Stačí mu na to osemvalec s objemom 4,8 litra a označením Northstar, samosvorný diferenciál zadnej nápravy a výkon 325 koní. No a, samozrejme, automat. Pozitívne spomínam aj na Ferrari Ameriky Chevrolet Corvette s výkonom štyristo koní.

Pod dlhou prednou kapotou nájdete osemvalec, s enormným výkonom si však musí poradiť tuhá zadná náprava odpružená priečnou listovou pružinou. Na to som si už zvykol. Jeep. Terénna legenda a po skúsenostiach s modelom Grand Cherokee a Wrangler to môžem iba potvrdiť. V mojom pomyselnom rebríčku ich radím pred mnohé modely SUV, ktoré sa iba tvária. Môžete si byť istí, že Jeep to aj dokáže. Cherokee, Grand Cherokee a Commander. A aby som nezabudol na Hummer. Aj najmenším modelom H3 spoľahlivo vytlačíte protiidúcich a pozbierate všetky obdivné pohľady. Radšej som však zabočil do terénu a zapáčil sa mi aj tam.

Tu by som mal skončiť, lebo priemerná spotreba na úrovni 25 litrov na sto kilometrov nesvedčí práve o ekologickom aspekte konštruktérov. Za volantom Cadillacu BLS som sa schuti nasmial. Predstavte si prezlečenú Vectru s ovládacími prvkami kórejského Chevroleta. A aby bol kopec psiny za volantom dokonalý, výkon šesťvalca dopuje dvojica turbodúchadiel a celé to smeruje na predné kolesá. Na rovine budete jeden z prvých, v zákrute zrejme tiež. Prvý mŕtvy. Stabilizačný systém vážne neodporúčam vypínať. BLS si radšej doprajte s moderným turbodieselom.

Chrysler? 300C Hemi 5.7, ak máte radi všetko, čo je americké, verziu 3.0 CRD, ak do rovnice potrebujete dosadiť ekonomiku. Chrysler Grand Voyager. Praotec vanov. Stvorený na dlhé cestovanie, ak milujete komfort a nenávidíte lietadlo, prídete si na svoje. Ak z Ameriky pochádza niečo, s čím dokážem súhlasiť, tak je to práve Grand Voyager. No iba v prípade dlhých etáp, inak nemá praktický význam. Dodge. Jednoduchý, prijateľný, kamarátsky. Slovo kamarátsky je namieste, lebo práve spriazneným dušiam často odpustíte aj to, čo by ste inde netolerovali.

Ak vyznávate fi lozofi u vonkajšieho vzhľadu a plastový vodopád v interiéri vás nevyrušuje, prídete si na svoje. Aj za volantom Caliberu, Avengeru či Nitra. Takže pozor! Nejazdiť rýchlo, všetko má svoj čas a aj svoj priestor. Taká je tvár sympatickej americkej nedokonalosti.

Cadillac XLR RA (2004)