Začínali na kolene

Ján Jurčo je odchovanec Tesly, kde pracoval vyše dve desaťročia. V roku 1993 sa rozhodol, že založí vlastnú fi rmu. Prenajal si priestory a začal s prípravou výroby elektrónok. Nasledujúci rok, keď spustil výrobu, mal troch zamestnancov. Na konci roku 1994 to bolo do dvadsať pracovníkov. V tom období bola nezamestnanosť v regióne vysoko nad 20 percent, bol však problém získať ľudí s akýmkoľvek vzdelaním alebo praxou vo vákuovej technike.

„Všetkých som musel osobne vyškoliť, lebo sa s takouto prácou nikdy nestretli,“ hovorí Ján Jurčo, riaditeľ a majiteľ JJ Electronic. Prvými zákazníkmi paradoxne neboli fi rmy z bývalého Československa, ale niektoré kalifornské fi rmy. Už pred založením fi rmy navštevoval svetové výstavy, kde sa spoznával s potenciálnymi odberateľmi. Priznáva však, že na začiatku to bolo ťažké. Američania ani nevedeli, kde je Slovensko.

„Keď sme oslovili desiatich, ôsmi ani na pozdrav neodpovedali,“ hovorí Ján Jurčo, ktorý dnes riadi fi rmu s 250 zamestnancami a 150-miliónovým obratom. Firma sa rozrástla – kým sprvu predávali trom zákazníkom, dnes ich majú vyše dvesto po celom svete. Na začiatku vyrábali jeden typ elektrónky, dnes vyrábajú vyše dvadsaťpäť druhov a ďalšie tri sú vo vývoji.

K výrobe sa pridali aj hotové zosilňovače pre profesionálov a náročných zákazníkov. „Pokiaľ viem, ponúkajú ich aj v dvoch obchodoch na Slovensku. Ale v bežnej domácnosti ich určite nenájdete,“ hovorí Ján Jurčo s tým, že kým bežný kvalitný zosilňovač stojí dnes okolo 15-tisíc korún, ich zosilňovače sa predávajú od šesťtisíc eur vyššie. Náš región pre fi rmu nie je cieľový trh. Preto je JJ Electronic napríklad oveľa známejšia v Japonsku ako doma.

Najlepšie na svete

Elektrónka je najzákladnejší usmerňovací a zosilňovací prvok. Keby nebolo elektrónky, neexistujú dnes mobily, mikrovlnné rúry ani televízory. Analógová technika je postupne vytláčaná digitálnou, ale v niektorých oblastiach stále nemôže klasike konkurovať. Týka sa to napríklad prenosu zvuku. „Digitál celú sínusoidu rozseká na časti, prenesie a tam ju presne matematicky poskladá. Analógový prenos prenáša v takom tvare, v akom bola vyrobená, a nemôžem nič pokaziť.

My, zástancovia analógu, hovoríme: Nejde urobiť z bifteku fašírku a potom nazad biftek. Šťava už odtiekla niekde inde,“ vysvetľuje Ján Jurčo. Keďže vývoj napreduje, je možné, že situácia sa časom zmení. Najbližších päť či desať rokov to však podľa Jána Jurča nehrozí. Zatiaľ nikto nevymyslel taký polovodič, ktorý by dokázal poraziť elektrónky. Zákazníkmi JJ Electronic sú fi rmy, ktoré vyrábajú zosilňovače pre muzikantov, napríklad Marshall alebo Fender.

„Ich zákazníci si často dávajú podmienku, aby tam boli výrobky ‚džej džej‘,“ hovorí Ján Jurčo. Zástancom a propagátorom čadčianskych elektrónok je napríkad Yngwie Malmsteen, jeden z najuznávanejších gitarových sólistov na svete. Ich výrobky majú vo svojich aparatúrach aj mnohé slovenské kapely. „Ale mnohí ich nakupujú z Ameriky, lebo nevedia, že sa vyrábajú u nás.“ Na svete dnes majú podľa Jurčových odhadov asi pätinový podiel a sú trojkou na trhu.

Kým vlani mali prvé dve nárast päť až desať percent, v Čadci sa výroba zvýšila o 41 percent. Najväčšia fi rma v tomto segmente je americký New Sensor, ktorý vie vďaka fabrikám v Rusku a Číne vyrábať o niečo lacnejšie. Ale podľa zákazníkov má JJ najkvalitnejšie produkty. „Kvalita spočíva v spoľahlivosti a významní gitaristi hovoria, že toto znie najlepšie. Nedá sa to technicky zmerať. Naše výrobky majú vo svojich génoch, čo ich predurčuje byť najlepšími. Môže to ovplyvniť minimálne sto vecí. My vieme približne, čo to môže byť, ale nikdy to neprezradíme.“

Elektrónka

Je presklená, kovová alebo keramická banka, ktorá pracuje na princípe vedenia elektrického prúdu vo vákuu. Jej vynález bol rovnako ako mnohé iné objavy výsledkom náhody. Thomas Alva Edison pri svojich pokusoch so žiarovkou zistil, že zo žeravého vlákna vylietavajú častice, ktoré sa usadzujú na skle oproti vláknu. John Ambrose Fleming bol prvý, kto do vákuovej banky vložil doštičku a privádzal na ňu rôzne napätia.

Vytvoril tak anódu, a teda ako prvý zostrojil najjednoduchšiu elektrónku – diódu. Tá mala len obmedzené využitie. V roku 1907 ju zdokonalil ďalší americký vynálezca Lee De Forest – pridaním ďalšej elektródy v tvare mriežky vytvoril triódu, ktorá sa už dala využiť na výrobu rôznych zosilňovačov a oscilátorov. Technológiu ešte viac zdokonalil v roku 1915 Irving Langmuir. Neskôr počas vývoja elektrónke pribúdali ďalšie elektródy, takže jej možnosti sa veľmi rozšírili.

Výzvou je Čína

Ján Jurčo tvrdí, že na úspech neexistuje univerzálny recept. Podľa neho je najdôležitejšia trvalá práca a húževnatosť. Keď prídu nezdary, neustúpi a ide sa ďalej. A tých je pomerne veľa. Pred ôsmimi rokmi začali s výrobou polypropylénových kondenzátorov na zosilňovače. „Investovali sme do prevádzky mnoho peňazí. V súčasnosti ju zastavujeme, lebo ceny z juhovýchodnej Ázie sú také nízke, že so stredoeurópskymi nákladmi im nevieme konkurovať,“ hovorí. Výrobu zatiaľ majú iba na

Kysuciach, pripúšťajú však, že sa budú musieť porozhliadnuť aj v Oriente. „Naši najväčší zákazníci, či už americké, alebo západoeurópske fi rmy, tam majú časti výroby a rady by mali dodávateľa blízko. Už sme mapovali čínsky trh, ale je veľmi divoký a mnoho vecí je tam nevysporiadaných. Rozmýšľame o tom, ale určite to nie je otázka blízkej budúcnosti,“ avizuje Jurčo. Vo fi rme dnes pracuje 250 ľudí, z toho je 60 percent žien.

V mnohých činnostiach súvisiacich s jemnou výrobou sú ženy šikovnejšie, vysvetľuje riaditeľ. Snažia sa byť dobrým zamestnávateľom, aj platy sú o niečo vyššie, ako je priemer v regióne. Vo fi rme si uvedomujú, že zamestnanci budú mať čoraz viac pracovných príležitostí a fl uktuácia sa bude zvyšovať. V regióne však zatiaľ problémy nemajú. „Kým iné fi rmy hľadajú nových zamestnancov na úrade práce, my si ich vyberáme z našej databázy, do ktorej sa záujemcovia o prácu u nás predtým zaevidovali,“ hovorí Ján Jurčo.

Včera a dnes

Búrlivý rozvoj využitia elektrónok nastal v medzivojnovom období, keď hlavne západná civilizácia ťažila z pokrokov vedy a techniky a komfortný život obyvateľov západných krajín vytváral dopyt po tomto druhu výrobkov. Technológia elektrónok sa výrazne posunula dopredu aj počas druhej svetovej vojny, keď potreba vojnových úspechov tlačila na výskum a vývoj. V bývalom Československu sa elektrónky začali vyrábať v 30-tych rokoch minulého storočia, vo fi liálke Philips v Prahe a neskôr vo fi rme Lorenz vo Vrchlabí.

Zlatý vek elektrónok u nás bol v rokoch 1965 až 1980, čo súviselo s prudkým rozmachom produkcie televízorov a rádioprijímačov. Ročne sa vyrobilo vyše 30 miliónov kusov. V tom období boli lídrami nášho trhu podniky Tesla v Rožnove pod Radhoštěm, Třinci a v Piešťanoch. Od roku 1980 začala výroba elektrónok klesať a v roku 1991 sa úplne zastavila. Opäť sa obnovila založením fi rmy JJ Electronic, ktorá ročne vyrobí asi milión elektrónok. Celosvetová spotreba je dnes asi päť miliónov, využívajú ich hlavne výrobcovia muzikantských a high-endových ozvučovacích zariadení, ale použitie nájdu aj vo fi lmových a nahrávacích štúdiách.

Kde dnes možno nájsť elektrónky

Zvukové sústavy – Najkvalitnejší prenos zvuku podľa odborníkov zabezpečuje práve elektrónka, a preto za zariadenia fungujúce na tejto báze neváhajú zákazníci platiť násobky súm potrebných na nákup kvalitných digitálnych zariadení.

Televízory – aj keď dnešným trendom sú ploché LCD a plazmové televízory, v klasických „škatuľových“ televízoroch stále možno nájsť elektrónkovú technológiu. Tie sa však pravdepodobne postupne z trhu vytratia, väčšina krajín totiž v najbližších rokoch prejde na digitálne vysielanie.

Mikrovlnné rúry – špeciálny typ elektrónok magnetrón sa používa na ohrievanie vody a vodu obsahujúcich látok v mikrovlnných rúrach. Keďže mikrovlny sa odrážajú od kovových predmetov, používajú sa aj v radarovej technológii.

Dôležitý je výskum

Veľmi dôležitý je pre fi rmu výskum a vývoj. „V poslednom období je pre nás najdôležitejší.“ Nejde len o vývoj nových druhov výrobkov, ale aj nových technológií na zvýšenie produktivity práce. Koruna sa posilňuje a kurz sa za posledných osem rokov správal v neprospech vývozcov. Aj platy budú do budúcnosti čím ďalej, tým viac rásť a prispôsobovať sa západoeurópskej úrovni. „Tento ekonomický vývoj musíme niečím kompenzovať.

A tým niečím je efektivizácia nákladov,“ vysvetľuje Ján Jurčo. Ročne do výskumu investujú približne 25 miliónov korún, čo je asi šestina fi remného obratu. So získavaním pracovných síl nemajú problém, slovenské technické univerzity pripravujú svojich absolventov zaujímajúcich sa o výskum naozaj kvalitne. „Ide však o teoretickú prípravu, na slovenských školách sa nevyučuje vákuová technika. Vychovanie človeka nám potom trvá minimálne dva až tri roky,“ hovorí Jurčo.

Priemyselná špionáž

V horizonte piatich rokov chcú v JJ Electronic výrobu minimálne zdvojnásobiť. Ani dnes totiž nemajú problém s nedostatočným dopytom, skôr s kapacitnými limitmi na jeho nasýtenie. „Keby sme kapacitne boli stačili, predáme ešte oveľa viac. Tento rok by sme vedeli predať možno aj viac ako pol druha milióna kusov elektrónok,“ hovorí šéf spoločnosti. Stroje na výrobu vákuových elektrónok sa nikde na svete nedajú kúpiť, preto si ich vyvíjajú a vyrábajú sami.

Ide hlavne o nové high-tech stroje. Teraz sa zameriavajú na naplnenie kapacít. Podľa Jurča je síce príjemné, keď sa navyšujú zákazky, ale keď je to príliš rýchle, manažéri musia riešiť priveľa problémov, s ktorými nerátali – či už je to personálne zabezpečenie, stroje alebo dodávateľské možnosti. Inou nevýhodou, ktorá je vždy spojená s veľmi vysokým rastom, je znížená produktivita. Dvadsaťpercentný ročný nárast je ideálny, päťdesiatpercentný už príliš. Inú možnosť však nemajú. „Keď neuspokojíme dopyt my, tak to využije konkurencia a začne silnieť.

To by sme neradi pripustili.“ Ján Jurčo priznáva, že počas histórie sa stretli aj s určitými formami priemyselnej špionáže. Ide väčšinou o zákazníkov, ktorí sa snažia kúpiť niektorých zamestnancov. To sa však podľa riaditeľa kysuckej spoločnosti veľmi neoplatí – výroba vákuových elektrónok je taká zložitá, že jeden či dvaja ľudia nie sú schopní obsiahnuť celú problematiku, a tak by svojim novým zamestnávateľom neposlúžili tak, ako si predstavujú.

„Ide o technologicky veľmi náročnú výrobu. Ale svojim zamestnancom hovorím, buďme radi, že je taká náročná. Keby to bola jednoduchá výroba, zvládol by ju hocikto,“ vysvetľuje Ján Jurčo. Samozrejme, fi rma s takým postavením na trhu a kvalitnými produktmi ako JJ Electronic sa často objavuje v hľadáčiku výrobcov, ktorí by subdodávateľa či konkurenta radi zaradili do svojho portfólia. V posledných rokoch sa v Jurčovej kancelárii odohralo už niekoľko rokovaní o odkúpení fi rmy. „Určité ponuky tu boli, ale odmietol som ich. Je to moje celoživotné dielo a nie je na predaj,“ dodáva spokojný majiteľ.

Otcovia elektrónky

Thomas Alva Edison (1848 – 1931) – jeden z najznámejších amerických vynálezcov je držiteľom vyše tisícky patentov. Ako prvý použil prvky masovej produkcie vo výskume, takže je považovaný za priekopníka priemyselných vývojových laboratórií. Okrem iného vynašiel fonograf, predchodcu dnešného telefónu, či žiarovku. Práve pri pokusoch so žiarovkou zdokumentoval princíp, na ktorom mali neskôr fungovať elektrónky, aj keď ho celkom nepochopil.

John Ambrose Fleming (1849 – 1945) – anglický fyzik a elektronický inžinier. Už ako jedenásťročný si vybudoval vlastnú dielničku, kde zostrojoval modely lodí a motory. Absolvent troch vysokých škôl sa venoval výskumu v oblasti fotometrie, elektroniky a bezdrôtovej telegrafi e. V roku 1904 vytvoril prvú elektrónku. Za svoje vedecké úspechy ho kráľ Juraj V. povýšil do šľachtického stavu.

Lee De Forest (1873 – 1961) – ďalší zo zaujímavých a plodných amerických vynálezcov, ktorého potomkovia vlastnia vyše tristo patentov. Práci zasvätil celý život, o čom by pravdepodobne vedeli rozprávať jeho štyri manželky. Začiatkom minulého storočia zdokonalil práve vynájdenú diódu pridaním tretej elektródy. Takto vylepšené elektrónky sa uplatnili v bezdrôtovom telegrafe, ale aj v iných odvetviach.

Irving Langmuir (1881 – 1957) – americký fyzik a chemik sa v roku 1932 stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu. Ešte predtým však v roku 1915 zdokonalil technológiu elektrónok. Ako prvý pochopil, že vytvorenie vákua vnútri mechanizmu vylepší zosilňovací efekt triódy. Počas druhej svetovej vojny sa venoval výskumu sonarov na odhaľovanie ponoriek. Jeho úspechy ho dostali aj na titulku časopisu Time.