Podnikáte v oblasti nehnuteľností. Máte však za sebou bohaté marketingové skúsenosti. Čo vám dala predchádzajúca prax?
Už pri hľadaní prvého zamestnania som mal ambíciu dostať sa do veľkej nadnárodnej fi  rmy. Výhodou veľkých fi  riem totiž je aj to, že vám poskytnú veľa vzdelávacích programov. Titul totiž ešte nie je patent na rozum. Dôležité je, či máte chuť ďalej sa vzdelávať, získavať nové vedomosti a skúsenosti. Z tohto hľadiska môžem povedať, že moje pôsobenie v Heinekene bolo dobrou školou. Mal som veľký priestor uplatniť svoju kreativitu a dostal som veľa kvalitných školení a tréningov. Bola to skvelá práca pre mladého človeka, kde som sa veľa naučil. Práca v Slovakofarme zas pre mňa bola jednou z najlepších životných skúseností v rámci organizácie procesov, spájania ľudí dokopy. Veľmi zaujímavou skúsenosťou bola aj práca v reklamnej agentúre, kde som si vyskúšal prácu nie na strane klienta, ale na opačnej strane. Je to totiž veľký rozdiel.

Človek by mal vraj po 5 – 7 rokoch zmeniť pracovnú pozíciu, aby nestagnoval a vyvíjal sa. Súhlasíte s touto teóriou?
Určite je dobré po čase zmeniť pracovnú pozíciu, buď ísť o poschodie vyššie, alebo sa posunúť vpred. Zákony marketingu a obchodu totiž fungujú všade viac-menej rovnako. Len sú tam rozdiely v časových, komunikačných nastaveniach a nástrojoch a distribučných kanáloch. Či predávate zápalky, alebo oblečenie, vždy je za tým rovnaký proces, len s rozdielnym výkonom.

Myslím si, že je dobré po nejakom čase zmeniť komoditu alebo typ služby, alebo práce. Samozrejme, nie tak, že som marketér a zrazu budem vedec-výskumník, ale v rámci toho svojho odboru. Lebo človek tak naberá aj trochu iný pohľad z rôznych biznisov, môže využiť skúsenosti nejakým praktickejším spôsobom, ako keď je v tom jednom. Človek totiž po istom čase naberie akési klapky. Zároveň to závisí aj od toho, v akej spoločnosti je a čo mu tá spoločnosť ponúka. Lebo niektoré nadnárodné spoločnosti dokážu šikovným zamestnanom poskytnúť priestor, aby nestagnovali.

Sú pre vašu prácu najdôležitejšou motiváciou peniaze alebo niečo iné?
Peniaze sú určite dôležité. Myslím si však, že človek by mal robiť prácu, ktorá ho baví. Poznám veľa ľudí a mám aj priateľov, ktorí sú na vysokých manažérskych postoch a berú svoju prácu len racionálne: „Keď mi zaplatia, podávam výkon.“ Áno, súhlasím, ale na druhej strane napríklad pre Turkov je veľmi dôležitý ten „chemický proces“, či už s ľuďmi, s ktorými robia obchod, alebo s ktorými spolupracujú. To je blízke aj mne. Keď mám niečo robiť, potrebujem si k tomu vybudovať vzťah. Som typ človeka, pre ktorého je veľmi dôležité, aby ho práca bavila. Som rád, keď môžem veci ovplyvňovať, meniť, prinášať niečo nové, nastaviť možno nový trend.

Aké vlastnosti by podľa vás mal mať dobrý manažér?
Musí vedieť počúvať, mal by mať dobré selektívne metódy, teda vedieť oddeliť dôležité od nedôležitého. To sa týka aj stanovovania priorít. Ďalej je to „vnútorný inštinkt pre dobrý pocit“, teda schopnosť vedieť ľudí prečítať. Dôležitou pre akýkoľvek manažérsky postup je komunikačná zdatnosť. Naopak smrťou akéhokoľvek dobrého obchodu je podľa mňa márnomyseľnosť. To je základný kameň úrazu.

Neviem, či sa to píše v nejakých poučkách, ale vyplýva to z mojej skúsenosti. A, samozrejme, pre dobrého manažéra je nevyhnutný zmysel pre zodpovednosť. Prejavuje sa to aj tým, že keď niečo tvrdím, nebojím sa to podpísať. Svojím podpisom deklarujete, že to, čo tvrdíte, aj naozaj vážne myslíte. Vtedy je potvrdená aj vzájomná dôvera. Takáto férovosť a disciplína je podľa mňa v biznise veľmi dôležitá. Pre mňa je základom úspechu, keď má človek vo mňa dôveru a vie, že sa na mňa môže spoľahnúť.

Čo ako podnikateľ považujete za svoju pridanú hodnotu?
Vážim si na sebe, že som hľadač zdrojov, možností a príležitostí. A to mi celkom sedí. Som taký spájač. Lebo viem, kde niečo je, viem, ako sa to dá dosiahnuť, a disponujem ľuďmi, ktorí mi s tým môžu pomôcť. Vieme to pekne spojiť a dobre vzájomne prepojiť, aby to rozumne a racionálne fungovalo.

Vzhľadom na prekvitajúci trh s nehnuteľnosťami a stavebný boom, ktorý na Slovensku v súčasnosti nesporne je, by som však za racionálne považovala obchodovanie s domácimi nehnuteľnosťami. Prečo ste sa rozhodli práve pre Turecko?
Rozhodli sme sa prísť s niečím novým, odlíšiť sa. Sú tu etablované spoločnosti, či už domáce, alebo nadnárodné, ktoré majú 15 BUSINESS PROFILE silné zázemie, disponujú obrovskými fi nančnými zdrojmi, veľkým ľudským potenciálom. Preraziť cez nich je takmer nemožné. Alebo sa to dá, ale stálo by to kvantum energie a peňazí a bol by to dlhý časový úsek.

Preto sme sa pozreli trochu iným smerom. Nie je novinka, že Slováci si kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Dostupnosť Turecka je len hodina a 50 minút letom. Je to teda blízko. Je tam 300 slnečných dní v roku. Kúpacia sezóna je tam od konca marca do konca novembra. Turecká riviéra je špeciálna oblasť, do ktorej sa veľmi veľa investuje a celá oblasť je pod špeciálnym dohľadom a patronátom tureckej vlády. Je tam výborná infraštruktúra, pozdĺž pobrežía vedie diaľnica, zároveň v tejto oblasti prebieha výstavba v poradí už druhého letiska, keďže to antalyjské už kapacitne nestačí. Je tam obrovský stavebný boom, dokonca si dovolím povedať, že ešte väčší ako na Slovensku.

Zaoberáte sa nehnuteľnosťami, ktoré však „voňajú“ exotikou. Komu sú vaše služby určené?
Faktom je, že neriešime bytovú otázku klienta ako 90 percent biznisov na Slovensku v rámci realitného segmentu. My riešime investičnú príležitosť klienta. Motivácia na kúpu pritom môže byť rôzna. Určite ide o výhodné zhodnotenie peňazí investovaním do nehnuteľností. Trh je tam vo vývoji, postupne sa doťahuje na európske štandardy.

Medziročný nárast cien je asi 15 percent. Ceny sú tam v súčasnosti približne o 40 – 50 percent nižšie ako na Slovensku. V Alanyi je registrovaných 22-tisíc vlastníkov nehnuteľností zo Škandinávie. Veľmi to začína byť populárne v Holandsku a začína sa to rozvíjať v Anglicku. Zároveň je tam naozaj krásne. Turecko je hornatá krajina, takže na jednej strane vás obklopujú hory a na druhej strane vidíte krásne more.

O čo je najväčší záujem? Akých záujemcov máte najviac?
Máme napríklad klientov, ktorí sa aktívne venujú golfu. Pre nich je vhodnou destináciou Belek, ktorý sa nachádza asi 25 km od hlavného mesta tureckej riviéry Antalye. Belek je golfový raj s 300 jamkami na jednom golfovom území. Preto je napríklad o túto lokalitu veľký záujem.

Pri kúpe nehnuteľnosti na Slovensku si môže záujemca pozrieť daný dom alebo byt, alebo aspoň lokalitu na vlastné oči. Aký je postup pri záujme o nehnuteľnosť v Turecku?
Keď si klient vyberie niečo z našej ponuky, dostane najskôr osobnú prezentáciu, potom tam odcestujeme aj s klientom. Jediné, čo klient potrebuje, sú štyri dni času, aby si mohol všetko osobne pozrieť a tiež si priamo na mieste preveriť aj administratívne otázky. Na rozdiel od slovenského realitného biznisu my klientom zásadne neponúkame nehnuteľnosti, ktoré sú v procese výstavby, ale len také, čo sú hotové.

Kde sa vidíte o 10 rokov?
Čo sa týka profesionálneho života. Máme ambíciu posunúť sa zo Slovenska aj na ďalšie okolité trhy v regióne strednej a východnej Európy. Čo sa týka osobného života. Vzhľadom na to, že pôsobíme v Bratislave, chceme sa z praktických dôvodov trochu viac posunúť k tomuto mestu. Uprednostnil by som menší útulný dom. Myslím si totiž, že dom má byť funkčný a má mať atmosféru. Poznám ľudí, ktorí majú 400 m2 obytnej plochy a fyzicky obývajú 25 m2 + priľahlé kúpeľňové priestory. Zvyšok funguje ako galéria v obchodnom dome. Podľa mňa je takýto dom smutný. Tam to nežije.

Vo vašom dome je však zrejme poriadne živo. Veď máte dvoch synov Martina (7) a Matúša (2). Čo sa im snažíte ako otec vštepovať?
Tým, že môj starší syn začal chodiť do školy a je teda v prvom štádiu základného získavania nejakých zodpovednostných návykov, snažíme sa v ňom budovať zmysel pre zodpovednosť. Je pomerne dobrý žiak, ale, samozrejme, niekedy potrebuje trošku tvrdší prístup. Samozrejme, chvíľu trvá, kým sa dieťa preorientuje z nepovinnostného obdobia na povinnostné. Snažím sa tiež, aby pochopil, aký dôležitý je jazyk. Angličtina mu už ide celkom dobre. Je však doslova posadnutý športom. Možno raz z neho bude profesionálny basketbalista.

A čím ste chceli byť vy, keď ste boli chlapec?
Vojenský pilot.

Vždy ste boli taký ambiciózny?
Človek má nejaké základné charakterové vlastnosti, ktoré sa s ním vezú celý život. Ja som mal vždy nejakú ambíciu, niečo som chcel dokázať. Budovateľský duch mi je prirodzený. Človek má mať zmysel pre progres a dúfam, že to tak zostane aj do budúcnosti. Človek má byť aktívny.

K imidžu mladého ambiciózneho biznismena akosi patria značkové veci. Potrpíte si na ne aj vy?
Mám rád pekné veci, ale zároveň také, čo majú nejaký zmysel, boli účelné a prospešné. Mojou osobnou fi lozofi ou i fi lozofi ou našej fi rmy sú normálne a dostupné veci. Či sa správam „brandovo“, závisí od kategórie, o ktorú ide. Určite je to napríklad potravinárstvo. Nie som síce postihnutý tým, že by som sledoval všetky „éčka“, ale strava je dôležitá, preto sa snažím kupovať zdravé potraviny. Človek si predsa má dávať pozor na to, čo do seba dáva.

V rámci kozmetických prípravkov opatrnosti nikdy nie je dosť, a preto používam pánsku kozmetiku farmaceutického pôvodu. V tomto biznise som kedysi aj pôsobil, takže do toho aj trochu vidím. V rámci brandov nie som promiskuitný typ, ktorý potrebuje otestovať všetko nové. Nové veci vyskúšam, keď ma oslovia myšlienkou, nápadom, dizajnom. Ale nie som typ človeka, ktorý silou-mocou musí mať to, čo je práve trendy.

Ani v súvislosti s autami? Neláka vás napríklad populárne SUV?
Mám japonské auto, Toyotu. Momentálne sa chystám kúpiť si nové auto. A opäť to bude tá istá značka. Lebo s týmto autom som veľmi spokojný. Podľa mňa má auto najmä plniť svoj účel. Myslím, že vyzerá dosť čudne, keď z akéhokoľvek SUV-ečka vystupuje muž v elegantnom obleku s aktovkou v ruke a ide na nejaké obchodné rokovanie. Keď som chatár alebo šéfujem nejakému stredisku, kde je kopcovitý terén, tak to auto má zmysel. Hoci, samozrejme, niekomu sa možno jednoducho páči. Ale mne to pripadá ako riadiť motorový čln v obleku. Navyše do mesta je to viac-menej nepraktické auto.

Čo robíte vo voľnom čase?
Máme radi vodu, takže veľa chodíme k vode. A tiež máme radi korčule. Väčšinou športujeme spolu celá rodina, aby sme spolu trávili voľný čas. Veľmi rád spoznávam jednotlivé regióny Slovenska. Radi chodíme do Tatier, do Slovenského raja. Snažíme sa voľný čas tráviť aktívne. Mám rád hory, prírodu. Rád lyžujem, i keď nie som žiadny Alberto Tomba. Sobota je u nás doma často „hospodársky deň“. Práce okolo domu je, samozrejme, možné outsourcovať. Ale mňa to baví, je to príjemná forma aktívneho relaxu. Pracovať v záhrade, ostrihať, pokosiť, pohrabať... A veľmi rád varím, hlavne rôzne grilovacie špecialitky a všetko, čo sa dá pripraviť na ohni, pahrebe.

Aké jedlá vám chutia?
Mám veľmi rád ľahkú kuchyňu. Zelenina, ryža, cestoviny... A výborná je turecká kuchyňa. Keď som prišiel do Turecka prvýkrát, prekvapilo ma, že tam žijú štíhli ľudia. Len výnimočne som tam videl niekoho obézneho. Ich strava je totiž založená na rybách, jahňacine, nejedia vyprážané, olejové jedlá, jedia veľa čerstvej i rôznym spôsobom upravenej zeleniny. Veľmi mi chutí sarma, teda plnený vínny list. Zo slovenských jedál milujem bryndzové pirohy mojej mamy. Mám tiež rád kapustnicu a kuraciu polievku, tá ide u nás doma ako na bežiacom páse. Vo všeobecnosti nie som veľký jedák. Ale snažím sa jesť pravidelne a zdravo.

Čo je podľa vás šťastie?
Štastie sa dá podľa mňa rozdeliť do takých jednotlivých podšťastí. V rámci súkromného a v rámci pracovného sveta. V rámci súkromného sveta je pre mňa dôležitá rodina, keďže som rodinne orientovaný typ človeka. Určite je dôležité zdravie, i keď to vyznie ako klišé. Naši blízki rodinní priatelia majú dieťa s mentálnym a fyzickým postihom, takže si veľmi silno uvedomujem, akým šťastím je mať naozaj zdravé deti.

Po pracovnej stránke, budem šťastný, keď sa mi bude dariť minimálne tak ako dosiaľ. Ale to šťastie treba podporiť. Lebo pre to, aby bol človek šťastný, aj treba niečo urobiť. Hoci sú ľudia, ktorí ani nevedia ako a sú šťastní. Ja sa snažím budovať si svoje šťastie a ísť si za ním. Navyše ma napĺňa, keď viem, že som v živote všetko dokázal normálnou cestou. To je emocionálny benefi t šťastia.