Ak si predstavíme pomyselnú evolučnú schému vývoja luku, vidíme, ako sa ohnutý konár pretransformoval na plnoautomatickú zbraň a ako sa živá korisť zmenila na plastovú atrapu. Celé sa to začalo pravdepodobne v časoch, keď ešte neexistovali supermarkety a naši predkovia, stále vo vývoji, potrebovali naplniť svoje hladné žalúdky. Určite bol impulzom na jeho vynájdenie hlad, ale mohol to byť aj strach. Luk si našiel svoje miesto, či už išlo o lov, alebo o obranu.

Historické záznamy sa rôznia, ale univerzálny záver by mohol znieť, že približne tridsaťpäťtisíc rokov dozadu si človek všimol, že sila, ktorou sa dokázal vyrovnať ohnutý konár, je pomerne veľká. Najstaršie zachované luky sa našli v roku 1940 v Holmegardských bažinách v Dánsku. Na ich výrobu použili brestové drevo a celková dĺžka rukoväte merala meter a pol. Skúmaním sa dokázalo, že pochádzali z doby bronzovej.

Užitočný nástroj

Možno dôvody, o ktorých sa domnievame, že predchádzali vynájdeniu luku, sú úplne iné. Nikto však nepochybuje, že naši predkovia používali luk na lov zvierat. V začiatkoch objavovania možností, ktoré luk ponúkal, to bolo skôr eliminovanie únikových možností zvieraťa, ako ich samotné zabíjanie. Takéto domnienky potvrdzujú maľby pravekých umelcov v jaskyniach v Škandinávii, v Španielsku a Francúzsku. Hlinková maľba v jaskyni Cueva de los Caballos pri Albocarer v Španielsku, nazvaná „Lov jeleňov“, veľmi dobre znázorňuje spôsob lovu zveri a vyspelosť streľby z luku v tých časoch.

O niečo neskôr už „človek rozumný“ pochopil, že ostrý šíp vie nepríjemne zraniť, či dokonca zabiť. A to nielen zviera, ale aj človeka. Luky dosahovali dĺžku okolo dvoch metrov, šípy boli dlhé meter a viac. Boli to skôr vrhače oštepov, ako presné a ďalekonosné zbrane. Na šípoch sa nevyužívali žiadne hroty. Ako ostrie slúžila zrezaná špička. Neskôr, v dobe kamennej, už človek bežne vybavoval šípy kamennými hrotmi. V dobe bronzovej a železnej sa na šípoch používali oveľa prepracovanejšie hroty.

Dokazujú to písomné doklady o používaní luku v staroveku, ktoré môžeme nájsť v Malej Ázii. Vo vykopávkach v pyramídach z rôznych dôb na miestach, kde kedysi stáli ríše ako Asýria, Babylonská ríša, Fenícia, alebo aj Egypt, nachádzame dodnes obrazovým a klinovým písmom do stien vytesané záznamy o používaní luku. Písomným dokladom o využívaní luku je napríklad aj Starý zákon, kde sa na niekoľkých miestach hovorí o luku, šípoch a tulci.

Vyšší level

Niektoré staroegyptské národy dokonca povýšili luk na symbol kráľovskej moci. Faraón Amenhotep II. mal povesť najlepšieho lukostrelca všetkých čias. Smrteľné rany rozdával z rýchloidúceho voza a jeho šípy preleteli aj cez hrubé medené štíty. Najvyšší boh Asýrčanov, pán Slnka a Zeme, je zobrazovaný ako bojovník stojaci uprostred rozžiareného Slnka s lukom v ľavej ruke. Ďalšia bohyňa Ištar bola znázorňovaná s lukom pripraveným na streľbu, s dvoma šípmi pri tetive.

Vzadu na pleci mala zavesený tulec. Postupom času sa lukostrelecké oddiely cvičených strelcov stali súčasťou rímskych légií. Gréci zase povýšili lukostreľbu na svoj národný šport, a preto sa lukostreľba stala jednou z hlavných udalostí olympijských hier. Luk však bol aj nástrojom romantickej lásky, keď ním rímsky boh Amor triafal nešťastníkov, ktorí ešte nezažili pravú lásku. Luk bol silno spätý so životom slávnych panovníkov a božstiev. Veď aj orla, ktorý ozobával Prométea pripútaného ku skale, zabil šíp z luku Herakla. Alebo Achiles, hrdina trójskej vojny, aj ten umrel po zásahu šípom. Achiles však nebol jediný, kto padol. Bolo ich viac.

Tichý zabijak

Touto na prvý pohľad jednoduchou zbraňou bolo v priebehu vekov zabitých pravdepodobne viac ľudí, než stihli usmrtiť všetky ostatné zbrane dokopy. Veľkú efektivitu vo využití lukov práve na vojenské účely vyvinuli Turci. Okrem dokonalej streleckej techniky používali oveľa kratšie luky a podobne ako severoamerickí Indiáni, aj Turci svojich nepriateľov obkľúčili na koňoch a strieľali do nich z malej vzdialenosti. Ak by sme mali vytvoriť rebríček najlepších strelcov, na popredných priečkach by určite kraľovali Mongoli a Číňania. Dnes je napríklad v Mongolsku, Kórei a v Tibete lukostreľba národným športom. V stredoveku patrili medzi excelentných strelcov Sasi.

Ich strelci v priamych súbojoch niekoľkokrát porazili Britov. Angličania využívali veľmi dlhé luky a plnili úlohu akejsi lukostreleckej prípravy, ktorá mala „rozprášiť“ obranné línie nepriateľa. Množstvu šípov, ktoré padali z veľkej výšky, v tých časoch odolal máloktorý štít. Do stredoveku spadá aj zaujímavá historka, teda skôr legenda o anglickom zbojníkovi Robinovi Hoodovi. Tento zbojník s čestným srdcom bol obdivovaný aj svojimi nepriateľmi a v Scherwoodskych lesoch prežil viacerých kráľov. V Kirklerskom opátstve je dodnes hrob, na ktorom je práve meno spravodlivého zbojníka. Podľa legendy vystrelil Robin Hood pred svojou smrťou posledný šíp s prianím, aby bol pochovaný tam, kde tento šíp dopadne.

Menej krvi, viac zábavy

Krvavé časy, keď luk a šípy slúžili na vyhladzovanie národov, sa našťastie skončili a moderné časy zmenili lukostreľbu na mierumilovnú zábavu, v tom horšom prípade na atraktívnu loveckú techniku. Obrovskú zásluhu na udržiavaní popularity lukostreľby medzi širokými vrstvami má určite jej miesto v zozname tradičných olympijských športov. V porovnaní s minulosťou je pestrejšia aj ponuka lukov. Ku klasickým historickým a holým lukom pribudli supermoderné technické zázraky v podobe kladkových lukov, ktoré pripomínajú zbrane z budúcnosti.

Lukostreľba je vo svete populárny šport, ktorému sa venujú tisíce nadšencov. Zakladajú si kluby či organizujú súťaže. Aj u nás na Slovensku to už nie je také tragické ako kedysi. Kluby už nájdeme v každom väčšom meste. Rozširuje a zatraktívňuje sa tiež paleta streleckých disciplín. Okrem bežnej terčovej lukostreľby poznáme rôzne terénne súťaže s trojrozmernými terčmi. Pozitívne sa javí aj situácia okolo súťaží. Počas sezóny je ich toľko, že zaberajú takmer každý víkend. Nie je to veľké prekvapenie, lebo lukostreľba patrí práve medzi tých zopár športov, ktoré nepoznajú vekové hranice. Podľa strelcov, ktorí sa strieľaniu venujú dlhšie, je lukostreľba šport vhodný pre pokojné, vyrovnané povahy, pre pozitívne naladených ľudí. Lebo natiahnutá tetiva si vyžaduje pokoj a jasnú, pevnú myseľ.

Začíname s lukostreľbou

Najschodnejšou cestou k dobrým streleckým výkonom je členstvo v niektorom z lukostreleckých klubov. U nás je pomer záujemcov a klubov celkom priaznivý. Väčšina z klubov funguje tak, že prihlásiť sa do nich môžete v akomkoľvek termíne. A dokonca si nemusíte priniesť ani vlastný výstroj. Stačí zaplatiť členské na určité obdobie a klub vám zapožičia výstroj na čas, kým nezistíte, či chcete s týmto športom pokračovať. Rozhodnutie, ktoré urobíte po „istom“ čase, môže do veľkej miery ovplyvniť aj typ luku, ktorý si na začiatku vyberiete.

V ponuke je niekoľko druhov. Medzi najbežnejšie luky dnes patria olympijský a kladkový luk. V ich konštrukcii je podstatný rozdiel, ale rovnakého menovateľa majú v spôsobe a technike naťahovania tetivy chrbtovými svalmi. Rozdiel je však v dynamike tohto pohybu. Kladkový luk má takzvaný vypúštač tetivy, ktorý tomuto luku dodáva charakter automatickej zbrane. Pri olympijskom luku vypúšťajú tetivu len prsty chránené chráničom.

Rozdiel je aj v cene. Kladkový luk je o niečo drahší. Každý skúsený tréner už na prvom tréningu upozorní potenciálnych strelcov na nastavenia, ktoré sú pri streľbe prvoradé. Nadnesene by sme mohli lukostreľbu zaradiť medzi vedné disciplíny. Správne nastavenie si vyžaduje testovanie a veľa vystrelených šípov. Aj malá odchýlka v nastavení môže na terči znamenať veľký rozdiel.

V tom horšom prípade stratený šíp. Dôležitou súčasťou streľby je mierka, ktorú si strelec nastavuje na zameriavači. V praxi to vyzerá tak, že strelec na tréningu zistí, že pri streľbe na tridsať metrov musí na priamy zásah do stredu na mierke nastaviť určitú hodnotu, napríklad 3,4. Túto hodnotu si potom na mierke nastaví vždy, keď bude strieľať na rovnakú vzdialenosť. Pri nastavovaní jednotlivých hodnôt pre konkrétne vzdialenosti do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ako napríklad teplota vzduchu. Ak je príliš vysoká, môže roztiahnuť ramená luku a úplne tak zmeniť „geometriu“ zbrane.

Súboj so sebou samým

Lukostreľba v sebe spája celý komplex výziev, ktorých realizácia je vo väčšine prípadov nemožná. Maximálny úspech je nereálny. Veď si len skúste predstaviť, že musíte zasiahnuť stred terča približne tridsaťkrát po sebe. Možno to na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale ten terč má stred s priemerom trinásť centimetrov. Zo vzdialenosti deväťdesiat metrov, čo je bežná súťažná vzdialenosť, vyzerá tých trinásť centimetrov ako malá bodka.

Aj preto je takmer nemožné získať pri lukostreľbe plný počet bodov. Človek nie je stroj a nedokáže sústrediť energiu, potrebnú na taký počet presných zásahov. Na druhej strane, kvalitným a zodpovedným tréningom sa dá k absolútnym métam priblížiť. Strieľanie šípov do čierneho si však vyžaduje oveľa viac ako len silné chrbtové svalstvo. Už pri prvom výstrele človek pochopí, že všetky myšlienky musí nechať mimo mysle. Lukostreľba je v prvom rade o mentálnej vyrovnanosti. Najdôležitejšie je, aby si strelec príliš neuvedomoval celý ten proces, ktorý sa začína náťahom, ukotvením tetivy a končí vypustením šípu.

Mal by ho však vnímať. Dôležité je nájsť ten správny stred, keď strelec vníma len líniu vlastného tela, šípu a potenciálneho cieľa. Proces streľby musí byť plynulý, aj najmenšie zaváhanie dokáže na terči vytvoriť niekoľkocentimetrovú odchýlku. Skúsení lukostrelci zvyknú začiatočníkov upozorňovať, aby sa príliš neradovali z niekoľkých vydarených zásahov. Prax je taká, že ak začnete nad tým rozmýšľať, prestane sa vám dariť. Aj preto je vhodné nájsť vo vlastnej mysli tú správnu hladinu vnímania streľby. Nevyhnutnú mentálnu prípravu si strelec otestuje a zdokonalí až v priamych súbojoch, kde vidí a cíti tlak súperov. V súťažiach, kde čelí reálnej konkurencii. No aby sme uviedli veci na správnu mieru, čistá myseľ je vynikajúca devíza, ale dôležitá je, samozrejme, aj príprava a tréning.

Drina znamená úspech

Tí, čo to s lukostreľbou myslia naozaj vážne, trénujú veľmi často a určite nejde o tri dni v týždni. Pravidelný tréning je rovnako dôležitý ako dobre napnutá tetiva. S ľudským organizmom to je podobné ako pri ďalších športoch. Ak dlhšie nestrieľa, jeho svaly stratia citlivosť a návyky, ktoré vznikli práve pravidelným tréningom.

Dôležitým prvkom v procese výučby je, samozrejme, skúsený tréner. Niežeby samoukovia nemali šancu, ale tréner vám v začiatkoch ukáže správnu cestu. Povie, aké chyby robíte, a ak sa vám ich podarí odstrániť hneď na začiatku, celá výučba bude jednoduchšia. Len tak na porovnanie, medzi najlepších lukostrelcov patria Kórejčania, Číňania, Rusi, Taliani a Američania. Tí však trénujú osem hodín denne. Vďaka podmienkam, aké majú vytvorené, a silným sponzorom si môžu dovoliť prejsť na profesionálnu dráhu. Na Slovensku profesionálov nemáme a, žiaľ, nemáme tu ani sponzorov, ktorí by o lukostreľbu prejavili väčší záujem.

Na amatérskej úrovni je však lukostreľba v porovnaní s niektorými inými športmi pomerne lacná záležitosť. Ak chce človek začať s olympijským lukom, za základnú výbavu zaplatí približne osemtisíc korún. Táto zostava vydrží asi rok. Rekreační strelci však môžu služby podobnej výbavy využívať oveľa dlhšie. Platí sa predovšetkým za použitý materiál. Medzi lacné luky patria tie z laminátu a dreva. Priplatiť musíte za moderné materiály ako dural alebo karbón. Treba však povedať, že aj keď je materiál alebo druh luku určite dôležitým faktorom, pri strieľaní sa oveľa viac prejavia iné vlastnosti, ktoré vôbec nesúvisia s výbavou. Ak ste si doteraz mysleli, že máte pevné nervy, vôľu a ruku, skúste si vyskúšať jeden z najstarších olympijskych športov na vlastnej koži. Lukostreľba vám odhalí pravdu.

Lukostrelecké disciplíny

Terčová lukostreľba
– Patrí k základným disciplínam športovej lukostreľby. V tejto disciplíne sa strieľa na pevne určené vzdialenosti. Muži strieľajú zostavu 144 šípov na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov, ženy strieľajú na vzdialenosti 70, 60, 50 a 30 m. Na každú vzdialenosť sa strieľa 36 šípov v súpravách po šesť na 90, 70 a tri na 50, 30 metrov. Strelec má na vystrelenie šiestich šípov 4 minúty a troch šípov 2 minúty. Tieto zostavy sa strieľajú ako kvalifi kácia pretekárov na postup do fi nále. Vzdialenosti 90 a 70 metrov u mužov a 70 a 60 metrov u žien sú takzvané dlhé vzdialenosti, ktoré sa strieľajú na terč priemeru 122 cm. Ostatné vzdialenosti sa strieľajú na terč s priemerom 80 cm.

Terénna lukostreľba
– Poľná lukostreľba sa vyvinula z klasickej poľovačky, a hoci sa dnes už nestrieľa na živé zvieratá, mnoho poľovníckych atribútov v tejto disciplíne ostalo. Lukostrelci obyčajne v skupinách po štyroch prechádzajú traťou, kde sú v teréne umiestnené terčovnice a označené stanovištia, odkiaľ sa má strieľať. Na Slovensku sa tento okruh obchádza dvakrát, pričom pri prvom okruhu strelci nepoznajú vzdialenosti. Pri druhom okruhu sú vzdialenosti už známe. Táto disciplína sa strieľa väčšinou v členitom teréne.

3D lukostreľba
– Ako sám názov napovedá, strieľa sa v teréne na trojrozmerné makety zvierat v „životnej“ veľkosti. Vzdialenosti sú neznáme a na zasiahnutie zvieraťa má strelec len jeden pokus. Boduje sa tak, že zasiahnutá srdcová komora predstavuje desať bodov, okolie komory osem bodov, zásah terča päť bodov. Strieľa sa buď 2 x 14 zvierat, alebo je okruh na 28 zvierat vo viacerých kategóriách podľa typu luku. Táto disciplína má prilákať ľudí, lebo ide o atraktívny mix turistiky a lukostreľby.

Fázy streľby

Príprava na výstrel
– upokojenie, nastavenie mysle, koncentrácia

Náťah
– táto fáza predstavuje plynulý dynamický pohyb, strelec zapája potrebné svaly. Súčasťou náťahu je správne uloženie pravej a ľavej ruky, rovnomerný tlak jednej a ťah druhej ruky, správne dýchanie, správna pozícia trupu a luku.

Vypustenie šípu
– ide o najkritickejšiu fázu výstrelu, ľahké a nestrnulé vypustenie tetivy z ruky. Strelec pri tomto úkone vydychuje a plynule dokončí pohyb svalov, uvoľní napätie.

Stredozemský náťah

Zvierací náťah

Mongolský náťah

Luky

Zvratný luk
– inak sa nazýva aj olympijský luk, pretože tieto luky sa používajú na olympiáde. Kombinuje v sebe rýchlosť, účinnosť a eleganciu. Konce ramien sú zahnuté dopredu, čím sa docieli väčšia sila výstrelu. Vyrábajú sa z moderných kompozitných materiálov. Ich veľkou výhodou je najmä veľká rýchlosť vystreleného šípu a dobrá stabilita v okamihu výstrelu.

Kladkový luk

– tieto luky predstavujú komplikovaný stroj na vystreľovanie šípov. Kladky na konci ramien spôsobujú, že kým na začiatku náťahu sila rovnomerne narastá, po preklopení kladiek poklesne na zlomok maximálnej hodnoty. Na šíp tak pôsobí dlhší čas maximálna sila a šíp má vyššiu výstrelovú rýchlosť. Tieto luky sú veľmi presné a silné. Olympijskou disciplínou ešte nie sú.

Doplnky

Chrániče predlaktia
– ako napovedá už názov, táto pomôcka chráni ruku, ktorá drží luk. Najčastejšie sa vyrábajú z kože a plastu. Strelci ich používajú často a pre začiatočníkov sú takmer nevyhnutné, keďže bránia vzniku nepríjemných odrenín.

Tulce
– poskytujú priestor na nosenie šípov.

Opierka šípu
– toto nenápadné zariadenie zohráva dôležitú úlohu, šíp drží na držadle v stabilnej polohe.

Chrániče prstov
– nasadzujú sa na prsty ruky, ktorá naťahuje tetivu. Ruku chránia pred otlakmi a odreninami.

Zameriavač
– slúži na presné zameranie cieľa.