Počítače a konzoly

– ich odveký súboj o priazeň hráčov sa odohráva opäť v ďalšom kole. Next gen konzoly už máme nejaký čas na trhu, PC sa posúva vpred azda každého pol roka. Poďme sa pozrieť, ako si stoja tieto dve platformy v porovnaní výkonu, popularity či pirátskej aktivity...

Playstation 3

Púť tejto konzoly sa začala 11. novembra 2006 v Japonsku a do našich končín doputovala bezmála až o pol roka neskôr. K dobru treba fi rme Sony pripísať, že už počas spúšťania predaja existovala ponuka 27 hier, čo je dobrý základ na nový hardvér. Konzola sa na trh dostala v rôznych variáciách, ktoré sa od seba líšia podobne ako PC – niektoré sú vybavené väčším pevným diskom, iné majú viac USB portov a podporu bezdrôtovej konektivity do internetu.

Playstation 3 je mimochodom prvá konzola od Sony s centralizovaným systémom na podporu hrania online. Sony od začiatku plánovala mať technologicky najmodernejší herný systém, ktorý by bol výkladnou skriňou pokroku. Od úvodu vývoja bolo jasné, že DVD médiá a mechaniky z Playstation 2 nahradí HD médium Blu-Ray, ďalší z vynálezov Sony. PS3, ako sa skratkou táto konzola označuje, tak dostala do vienka silnú zbraň proti svojej konkurencii.

Keď si kúpite konzolu, máte herný systém použiteľný aj ako stolný Giganti ako Microsoft a Sony sa pred začiatkom predaja svojich konzol snažili presvedčiť svet, že práve ich produkt bude ten najvýkonnejší, najpokrokovejší, skrátka najviac nová generácia – „next gen“. Zahlcovali svet technickými detailmi o použitých procesoroch, grafi ckých čipoch či architektúrach. Ak vás zaujíma prehľadné porovnanie a vysvetlenie, čo ktorá technológia umožňuje, čo ktorá platforma dokáže, vybrali ste si správny článok.

Postupne si predstavíme v abecednom poradí všetky konzoly na trhu a nakoniec sa vrhneme na porovnanie s počítačmi, ktoré má asi väčšina z nás doma. Začnime od P, teda od Playstation 3, dieťatka Sony. Blu-Ray prehrávač. V čase začiatku predaja PS3 boli ceny týchto prehrávačov tak vysoko, že mnohí používatelia radšej priplatili a kúpili si hernú konzolu. Zdá sa, že urobili dobre, Blu-Ray bitku HD formátov vyhral. Ale nielen optická mechanika tvorí konzolu, dokonca je skôr tou menej podstatnou súčasťou.

Výkon a grafi cké schopnosti majú na starosti multimediálne čipy, riadené centrálnym procesorom (CPU). Sony i tu siahli po „high tech“ futuristických riešeniach. Hlavnou výpočtovou jednotkou je procesor CELL od IBM, ktorý je vnútorne rozdelený na 8 samostatných výpočtových jednotiek/jadier (v procesoroch pre PC sú dnes maximálne štyri). Skutočne funguje len 7 z nich a z toho 6 je dostupných pre samotné hry. Obrovskú silu tohto procesora sa pokúša využiť niekoľko vedeckých projektov, existuje dokonca aj PS3 verzia programu Folding@Home, ktorý umožňuje prepožičať výkon svojej konzoly lekárskemu bádaniu.

Extrémne komplikovaný CELL procesor je však aj Achillovou pätou konzoly, mnoho vývojárov totiž považuje vývoj hier pre PS3 za príliš zložité programovanie. CELL by úspešne vyzval na výkonový súboj ľubovoľný moderný procesor z PC. Za hlavným CPU nezaostáva ani grafi cká karta, v tomto prípade čip RSX (Reality Synthetiser), pochádzajúci z dielní NVIDIA. Architektonicky vychádza zo siedmej generácie GeForce čipov, teda z kariet ako GeForce 7900, takže grafi ka z PS3 je o jednu generáciu pozadu za PC. Hardvérová zaujímavosť o PS3 na záver. Celý systém obsahuje iba 512 MB RAM! Na systémové využitie 256 MB a 256 MB na grafi cký čip. Na porovnanie, moderné PC má grafi ckú pamäť 512 MB a viac, operačná pamäť v hernom PC zvykne mať kapacitu 2 a viac GB!

Nintendo Wii

Takmer presne mesiac po PS3 sa na trh dostala „Wii“. Zvláštne meno, no má svoje výhody. Podľa Nintenda je na ňom krásne, že v každej kultúre ho vyslovujú rovnako, nie je nutné ho skracovať a pri písaní s malými „i“ pripomína dve postavičky hráčov vedľa seba. O tom je posledná konzola od Nintenda. O hráčoch a zábave, nie o technológii. No istého pokroku sme sa dočkali aj od Nintenda. Nie nadarmo bola táto konzola kedysi označovaná ako „Revolution“. Onou revolúciou v prístupe k hraniu je gyroskopický ovládač hier.

Vyzerá ako bežný ovládač na TV, no dokáže oveľa viac, napríklad snímať tak presne pohyby vašej ruky, že podľa nich môžete na obrazovke televízora presne ostreľovať nepriateľské postavičky či nahadzovať udicu v simulátore lovenia rýb. Alebo hrať pred obrazovkou tenis či naznačovať vrhanie bowlingovej gule. Baví sa celá rodina, a dokonca sa pri tom aj pohybuje. Wii tak od začiatku má odporúčania vašich rodinných dietológov.

Popularita konzoly vzrástla obrovskou rýchlosťou a už teraz je možné povedať, že s istotou je najpredávanejšou zo všetkých v našom článku. A predáva sa výborne aj naďalej. Nintendo vyrába takmer dva milióny nových Wii každý mesiac a na predaji konzoly aj zarábajú (na rozdiel od Sony, ktoré po začiatku predaja bolo na každom kuse PS3 mierne stratové, pretože jeho výroba bola nákladnejšia než koncová cena). Wii je po hardvérovej stránke dosť konzervatívne riešenie. Oproti predošlej generácii konzol od Nintenda, Gamecube, sa zmenilo málo.

Maličká skrinka, veľká ako niekoľko obalov od DVD položených na sebe, obsahuje procesor „Broadway“ odvodený od Power PC, vyrábaný podobne ako CELL v IBM. Jeho takt je však oveľa nižší než u CPU v PS3. Odhaduje sa, že pracuje len na 730 MHz. V porovnaní s PC je rýchlostne veľmi pozadu, ale v konzole si svoju úlohu zastane dobre. O grafi ku sa stará čip „Hollywood“ pôvodom z ATI, ktorého hlavnou zbraňou je obrovská kapacita cache pamätí priamo na čipe. Podporou moderných vykresľovacích funkcií sa však nemôže rovnať s konkurenciou v článku. Wii má jednoducho iné ciele než jeho súperi. Nízku cenu, spotrebu, vysokú efektivitu. A hlavne zábavu.

Microsoft Xbox 360

Xbox 360 sa do predaja dostal ako vôbec prvá z konzol novej generácie, tesne pred koncom roka 2005, čím Microsoft získal slušný náskok na svojich konkurentov. Úsmevy na tvárach jeho tvorcov sa však ukázali až po vydaní hry Halo 3, ktorej predaje v priebehu prvých dní zvalcovali všetky rekordy. Už len zisk za prvý deň nad hranicou 100 miliónov dolárov je oveľa viac, než na čo si trúfnu najväčšie fi lmové trháky. A niet sa čo čudovať, predošlé diely patrili k najobľúbenejším akčným sci-fi na staršej verziu Xbox-u, takže mnoho hráčov čakalo na verziu „next gen“.

Stačilo podporiť hru superdrahou globálnou reklamou od Microsoftu a úspech bol na svete. Halo 3 od fi rmy Bungie tak vdýchlo Xbox-u nový život a túto konzolu môže dnes Microsoft považovať za úspech. Predalo sa jej vyše 17 miliónov kusov, čo už je slušná hráčska základňa. Aj keď zákazníci, ktorým sa na konzole objavil problém s „červeným kruhom smrti“, by s teóriami o úspechu asi nesúhlasili, každopádne nové verzie konzoly sa už neprehrievajú a fungujú spoľahlivo. Staršie kusy však trpeli veľkou mierou kazovosti, ktorá sa prejavila práve oným blikajúcim kruhom led diód, oznamujúcich, že konzola sa pobrala na onen svet.

A pritom stačilo len lepšie chladiť komponenty...  O hardvér sa opäť raz postarali fi rmy IBM a ATI. Hlavnému procesoru totiž poslúžila ako základ architektúra IBM PowerPC, známa zo starých počítačov Macintosh, pričom variant v Xboxe 360 je pomenovaný Xenon a pracuje s tromi jadrami na frekvencii 3,2 GHz. Hry tak môžu vo viacerých vláknach simulovať fyziku či umelú inteligenciu. Grafi cký čip si vzali na starosť ATI v spolupráci s fi rmou NEC a vytvorili čip Xenos, ktorý je ťahúňom celého systému Xbox 360.

Skladá sa z dvoch čipov a nemá ďaleko k R600 (Radeon 2900) z osobných počítačov, je vlastne jeho predchodcom. Jeho integrované obvody dokážu bez straty na výkone vyhladzovať grafi ku (hráči poznajú skratku 4×AA), takže hlavný čip venuje svoju pozornosť zvyšku hernej scény. Po technologickej stránke je toto riešenie o niečo pokrokovejšie a výkonnejšie než grafi ka na Playstation 3. Za najmodernejšími PC už však trošku zaostáva, hlavne čo sa týka podpory efektov.

Xbox 360 síce má schopnosti prehrať HD multimediálny obsah, nie je však vybavený prehrávačom HD médií. Podobne ako PS3 aj Xbox 360 je na trhu dostupný v mnohých variantoch podľa výbavy aj dizajnu, pričom od svojho vzniku prešla celá konzola aj „refreshom“. Všetky jej používané súčiastky boli nahradené ich vylepšenou verziou s nižšou spotrebou a nižšou produkciou tepla.

... proti PC

A nakoniec tu máme jasne najrozšírenejšiu platformu, osobný počítač. Nachádza sa v najväčšom počte domácností, ale nie všade je prijímaný ako herná platforma. Ak chcete na PC hrať novinky, musíte totiž priplatiť a zakúpiť si poriadnu grafi ckú kartu. Po pol roku či po roku sa však objavia nové modely a nové hry, ktoré z vašej drahej karty urobia obstarožné ťažidlo. Okrem grafi ckej karty nie je na škodu upgradovať aj procesor, prikúpiť pamäť RAM a podporiť to silnejším zdrojom, aby PC fungovalo stabilne.

Tu a tam sa nové súčiastky nemajú rady a niečo nefunguje, ako by malo. Vravíte si, že toto je iste slabina PC, lenže existuje aj druhý názor. Neustály rýchly vývoj hardvéru pre PC konzoly v priebehu prvého roka ich existencie predbehne a utečie im. Konzola, aby bola marketingovo úspešná, musí byť na trhu aspoň 5 rokov, taký je ich životný „generačný“ cyklus. No PC, aj keď v čase vydania PS3 silne zaostávalo, dnes je výkonom aj grafi ckou kvalitou výrazne popredu. Nie je výnimka, že hra pôvodne vydaná na konzolu vyjde neskôr pre PC vo vylepšenej grafi ke.

Konzoly možno kedysi viedli v sile procesorov, no moderné štvorjadrové čipy sú na všeobecné použitie oveľa rýchlejšie než CELL či PowerPC. Aby sme to nenaťahovali, PC jednoducho z hľadiska hardvérovej sily vedie. Nie v čase, keď sú konzoly horúcou novinkou, no vždy ich po chvíli dobehne a predbehne. Lenže za to si jeho majiteľ poriadne zaplatí, čo by v prípade konzoly nehrozilo. Poriadne herné PC stojí minimálne 30-tisíc korún, aj najdrahšia konzola stojí polovicu, navyše ju celých 5 rokov nemusíte upgradovať. Hru jednoducho vložíte do mechaniky a máte istotu, že pôjde.

Toto je veľmi silný argument, pre mnohých rozhodujúci. Aj preto sú čísla z predaja hier pre konzoly niekde inde ako tie z PC. Nebyť slávnej hry World of Warcraft a enormného obratu, ktorý generuje, pôsobilo by štatisticky hranie na PC skoro ako okrajová činnosť. PC komunita hráčov však je veľmi tvrdo presvedčená o výhodách svojho počítača. Hranie na klávesnici a myši je ideálne pre FPS hry, RTS stratégie, plus PC navyše umožňuje slobodné použitie internetu, dá sa na ňom pracovať a tiež si zastane úlohu multimediálneho stroja. To sa za onú vyššiu cenu oplatí. Čoraz viac vydavateľov z herného biznisu si však začalo všímať počítačové pirátstvo. Na PC je s

ním veľký problém, priveľa používateľov si vie stiahnuť hry a po niekoľkých úpravách ich hrať zadarmo. Na konzolách je niečo také možné tiež, avšak postup je oveľa zložitejší. Hry na PC sú nakoniec vďaka pirátom hrané oveľa viac, než ukazuje ich predaj, lenže práve predajné čísla sú to, čo rozhoduje. Podľa nich sa vydavateľ hry rozhodne, či sa pustí aj do tvorby verzie pre PC, prípadne aký dostane hra marketing. Našťastie stále platí, že hry vo verzii pre PC sú výkladnou skriňou grafi ckých technológií. Stačí sa pozrieť na porovnanie najvyššej kvality grafi ky v hre Unreal Tournament 3, ktorá vyšla nedávno pre všetky platformy okrem Wii.

Dostatočne výkonné PC kvalitou grafi ky zametie Playstation aj Xbox pod stôl. A nakoniec – myslíte si, že na konzolách niekedy uvidíte nedávny hit Crysis s jeho ultrarealistickou grafi kou? Nie, jeho producenti na rovinu povedali, že konzoly by to neutiahli.