Diéty nie sú nekonečný príbeh
| Žijeme zvláštne časy. Životný štýl, k akému sme sa ako západná civilizácia „dopracovali“, je ideálny na šírenie nadváhy a následnej obezity. Na druhej strane spoločnosť pestuje kult štíhlosti. Minimálne sa na nás valí predovšetkým z médií a reklamných nosičov. Čelíme tak dvom zásadným problémom – obezite a anorexii. Pri riešení toho prvého už niekoľko desaťročí siahame doslova po všetkom dostupnom. Najčastejšie po diétach. Druhý problém možno ani neregistrujeme, možno prehliadame, možno o ňom aj čosi vieme, ale zásadne ho v takom rozsahu ako obezitu neriešime. Aspoň nie doteraz. Pritom už aj anorexia prerastá do epidémie. |
Čo zaberá
Diéty pod najrozmanitejšími názvami kombinujú všetko so všetkým, len aby vyvolali pocit: Toto už naozaj musí zabrať. Sú ako televízne reklamy. Musia zaujať a pritom dobre vyzerať. Nakoniec, ak aj „zaberú“, podarí sa im to len na krátky čas. Ich podstatou sú tak zrejme hlavne miliónové zisky. Riešenie je pritom rovnako otrepané ako diéty samotné: Menej a zdravšie jesť, viac sa pohybovať. Všeobecne známa, neprekonaná, nadčasová diéta.
|

Ako schudnúť (aspoň sa o to pokúsiť)
Dôležitý je nadhľad. Nepýtajte sa: „Ako schudnúť?“, ale: „Prečo som pribral?“. Chudnutie sa tak začína v hlave. Spočíva v postupnej a trvalej zmene – najskôr v uvažovaní, následne v životných návykoch. Kombinácia auta a počítača sa z tohto uhla pohľadu javí naozaj tragická. Energetický výdaj nám znižuje na minimum a s prispením zlého zloženia stravy zákonite produkuje nadváhu. Výnimkou sú šťastlivci obdarení lepším metabolizmom. Cestou sú trvalé zmeny v jedálnom lístku smerom k racionálnej výžive.
S primeraným pohybom môže hmotnosť postupne upraviť do normálu. Potraviny s vysokým obsahom tukov a cukrov, chudobné na živiny a bohaté na kalórie, priebežne nahrádzajte – ovocím, zeleninou, celozrnnými výrobkami, orieškami, strukovinami, rybami, biomäsom. Ak sa dá, zvoľnite životné tempo. Aspoň v stravovaní. Ak jeme rýchlo, signál o tom, že žalúdok je už plný, nedorazí do mozgu včas. Preto sa prejedáme. Platí to staré známe – pomaly ďalej zájdeš. Pomalé jedenie znižuje množstvo skonzumovanej potravy. Metabolizmus zrýchli aj častejšie konzumovanie menších porcií, dostatočný pitný režim (až 3 litre tekutín denne) a, samozrejme, pohyb.
„... a proto nejlépe se rozjaří, kdo na jaře veslaří. Rybaří, la, la, la, a v září bruslaří, v prosinci lyžaří.“
(Holduj tanci, pohybu, Voskovec a Werich)
Prirodzenosťou človeka je pohyb, naše časy to však akosi nechápu. Samozrejme, nestačí pohybovať článkami prstov pri ťukaní do klávesnice počítača. Dôležitý je fyzický pohyb, napríklad aj tzv. rutinný. Možno ho vykonávať bez toho, aby sme to nejako zvlášť vnímali. Namiesto výťahu a eskalátorov používať schody, počas dňa urobiť viacero krokov – napr. vystúpiť o zastávku skôr a prejsť sa a podobne. Už aj mobily majú zabudovaný krokomer. Skúste sledovať svoj denný počet krokov. Môže to byť dokonca zábava spojená so snahou prekonávať sa. Začnite mierne, pohybovú záťaž pridávajte postupne. Prílišné počiatočné nadšenie sa môže skončiť vyčerpaním a stratou motivácie.
Čakanie na zázrak
Od diét očakávame doslova zázraky. Považujeme ich za určitú krátkodobú nepríjemnosť, ktorej sa zbavíme hneď, ako dosiahneme potrebnú hmotnosť. Väčšina z diét spočíva v presnom stanovení druhu a množstva potravy a nehovorí nič o režime pohybu. Práve na takéto diéty najčastejšie „naletíme“. Spĺňajú predstavy o chudnutí bez fyzickej námahy. Nefungujú však. Prečo? Napríklad...:
Nízkosacharidová diéta
Lebo je to hladomor. Podľa jej pravidiel nemôžete počas prvých týždňov zjesť ani celé jablko! Všetky potraviny v našej krajine majú viac sacharidov, ako je povolené zjesť za týždeň.
Nízkotučná diéta
Lebo telo potrebuje istú hladinu tukov. Spokojné je vtedy, keď ich dostane. Ak konzumujete len nízkotučné jedlá, zákonite zjete viac cukrov, ktoré pomáhajú „rastu“ telesných proporcií.
Akákoľvek diéta
Lebo niekedy sú to gény a prírodu neoklamete. Už napríklad spomínané rozdielne spaľovanie. Nadváhu zapríčiňuje aj stres. Diéty pritom väčšinou sprevádzajú depresie, únava a podráždenie. Telo sa bráni tým, že viaže tuky. Navyše po ich absolvovaní v organizme často víťazí pocit kalorickej potreby. Vracajúca sa chuť do jedla je spiatočnou cestou k pôvodnej hmotnosti spojenou s prírastkom podkožného tuku. Známy jo-jo efekt, ktorý môže byť aj bolestný. Často vráti hmotnosť na vyššie číslo, než to pred samotnou diétou.
Pár kíl však možno, dokonca bez väčšej fyzickej námahy, zhodiť dodržiavaním istých princípov. Z tých, čo znejú celkom logicky:
Nevynechávajte raňajky – aj keby to malo byť iba jablko. V noci sa metabolizmus spomalil. Ak sa najete až na obed, nemá ho čo reštartovať. Spaľovanie je tak oveľa pomalšie a nebudete chudnúť ani pri menšom množstve jedla.
Nebuďte počas dňa bez jedla dlhšie ako päť hodín – z toho istého dôvodu.
Nikdy nejedzte hladní – aj keď to znie čudne, znamená to, že by ste sa nemali privádzať do stavu „hladný ako vlk“. Vtedy do seba napcháte o polovicu viac ako inokedy.
Nezmysly, čo mali pomôcť
Objavovali sa a priebežne sa objavujú. Väčšinou sa celkom dobre predávajú. Bucľatí zúfalci sú predsa schopní všetkého:
Vidlička so semaforom – kým môžete jesť, svieti na rúčke zelená. Keď zasvieti červená, mali by ste mať dosť.
Gumenný zatvárač na ústa – dobrovoľníci ho v Spojených štátoch nosili aj do práce. Bol na kľúčik. Ten sa dal zabudnúť aj stratiť. So zatváračom sa nedalo rozprávať.
Inteligentné náramkové hodinky – citlivé na pohyb ruky. Vedeli, kedy si ich majiteľ kladie do úst jedlo. Keď ho bolo dosť, vydávali príšerné zvuky.
Obezita
Nadbytok tukového tkaniva v organizme, spôsobujúci nárast hmotnosti nad normu stanovenú podľa pohlavia, veku a výšky. V súčasnosti najčastejšia porucha látkovej premeny u človeka. Počet obéznych jedincov je rozdielny v jednotlivých krajinách. Napríklad v Spojených štátoch amerických postihuje asi štvrtinu obyvateľstva, kým v niektorých západoeurópskych krajinách to nie je ani 5 %.
Jediná naozaj účinná :-)
Dietologička Keesha Myas ju v roku 1999 zverejnila v reakcii na požiadavky zákazníčok, ktoré za ňou prichádzali s presvedčením, že v priebehu pár dní dosiahnu ideálnu postavu. Už názov je výstižný
– Amputívna diéta:
Ostrihajte si všetky nechty – max. 29 gramov
Ostrihajte si vlasy – max. 170 gramov
Ostrihajte si všetky vlasy – max. 340 gramov
Dajte si odstrániť bradavice – max. 30 gramov
Dajte si na raňajky preháňadlo – max. 1,3 kg
Absolvujte črevnú sprchu – max. 2 kg
Celý deň nepite – asi 0,5 kg
Celý deň nejedzte – 1,3 kg
Neobliekajte sa – max. 1 kg
Nenoste spodnú bielizeň – 0,3 kg (záleží od typu a veľkosti bielizne)
Darujte obličku – 1,5 kg
Dajte si zmenšiť prsia – asi až 7 kg
Nechajte si amputovať ruku – asi 11 kg
Nechajte si amputovať nohu – asi 20 kg (rovnako
ako v predchádzajúcich prípadoch bez jo-jo efektu)
Nový ideál krásy
Neuveriteľné, sú ním oblé krivky. Nielen v dizajne alebo architektúre, kde sa vyskytli akosi prirodzene. Dokonca už aj móda velí – zaoblite sa! Aj keď v tomto prípade ide o akési pretláčanie nasilu. Európska únia vyvíja tlak na výrobcov konfekcie i konečných spotrebiteľov. Dokonca sa má pripravovať norma záväzná pre všetky členské štáty, ktorá údajne zakáže predaj niektorých veľkostí oblečenia. Niečo v tomto smere už naznačujú veľké módne domy ako Zara alebo Mango. Dolnú veľkosť konfekcie chcú posunúť z veľkostí 34 až o dve veľkosti vyššie – na veľkosť 38.
Napriek tomu, že dopyt po malých veľkostiach je zatiaľ enormný, obe spoločnosti majú obetovať zisky z ich predaja v prospech zlepšenia zdravia mladej populácie. Nie všetci v módnej brandži si však myslia, že na tomto počine módne fi rmy prerobia. Dôvod jej jednoduchý – väčšie veľkosti znamenajú väčšiu spotrebu materiálu, a teda aj nárast cien tovaru. Žeby nastávali nové zlaté časy odevného priemyslu? Do boja s „vychrtlým“ svetom však tiahnu aj fi rmy z úplne iných odvetví, než je módny priemysel. Napríklad francúzsky výrobca pneumatík Michelin. K jeho bucľatému maskotu Bibendum, ktorý v roku 2000 vyhlásili za „Najlepšie logo storočia“, pribudne nežnejšia polovička. Jej ladné záhyby majú prispieť k zmene pohľadu na ideál krásy.
Historická špirála
Z historického uhla pohľadu boli kyprosť a oblosť synonymom krásy už viackrát. Napríklad z obdobia praveku máme dôkaz v podobe Vestonickej venuše. Alebo obdobie baroka – to kyprosť tvarov dokonale oslávilo. Časy zrejme opäť dospievajú do podobného stavu. Žeby sme sa len periodicky vracali k osvedčeným koreňom a ideálom?
Kampaň
Počas milánskeho týždňa módy v septembri minulého roka spustili reklamnú kampaň s fotografi ami kontroverzného talianskeho fotografa Oliviera Toscaniho. Bilbordy s nahou anorektičkou, propagujúce značku oblečenia, spôsobili veľký rozruch. Upozornili práve na trend abnormálne štíhlych modeliek a uctievanie nezdravého ideálu krásy. Kampaň zaplatila istá talianska odevná fi rma, ktorá takýmto spôsobom súčasne zviditeľnila novú značku oblečenia určenú mladým ženám. V rozpútanej polemike kampaň podporili napríklad popredné módne domy ako Dolce&Gabbana alebo Giorgio Armani. Asociácia na výskum anorexie však varovala, že kampaň bude paradoxne anorektičky motivovať k ešte bezhlavejšiemu chudnutiu. Bilbordy nakoniec stiahli. Aj vďaka nim sa však prijali prvé opatrenia – napríklad modelky v Taliansku sa pred prehliadkami musia podrobiť lekárskemu vyšetreniu.
Keď jedlo neprináša radosť

Netrpia bulímiou či anorexiou. Majú rady jedlo, dokonca ho často aj rady varia. Napriek tomu si ho vychutnajú málokedy, keďže, aj keď to vôbec nepotrebujú, permanentne držia niektorú z diét. Odborne ich nazývajú permarektičky. Zrejme niet väčších expertov na diéty. Každé jedlo zhodnotia z hľadiska kalórií i joulov. Poznajú obsah tuku vo väčšine potravín a zasvätene diskutujú o tom, či je na dosiahnutie ideálnej hmotnosti lepšia hladovka, alebo napríklad delená strava. Túžia po jedinom – dosiahnuť ideál krásy. Ten zatiaľ spočíva v štíhlosti. Väčšinou ide o dospievajúce dievčatá či mladé ženy, ľahko podliehajúce najrozličnejším tlakom okolia. Vzorom sú im celebrity, úspešné aj vďaka svojmu vzhľadu.
Falošný ideál
Stotožňovanie úspechu so štíhlosťou – to je z veľkej miery výsledok pôsobenia médií. Je predsa takmer nemysliteľné, aby mali nadváhu populárny moderátor či moderátorka. Predovšetkým bulvár živí predstavy o tom, že dobre vyzerať je základný predpoklad úspechu. Tlačené periodiká k tomu pridávajú čoraz dokonalejšiu počítačovú grafi ku. Skutočnosť, že výsledok je naozaj len časť reality, žiaľ, väčšine uniká.
Aké hodnoty?
Permarektičky čelia predčasnému rednutiu kostí, pocitom chladu, anémii, problémom so spánkom či nepravidelnej menštruácii. Hrozí im, že skĺznu k anorexii a bulímii. Často sú psychicky menej vyrovnané, keďže obmedzovaním príjmu potravy sa akoby usilujú o kontrolu nielen nad svojou postavou, ale i celým životom. Keď sa im to nedarí, nedokážu pomenovať pravú príčinu neúspechu. Veria však, že súvisí výlučne s ich neuspokojivým vzhľadom. Výsledkom je mladá žena, ktorá síce dokonale pozná kalorické hodnoty potravín, ale už jej uniká, že to v živote naozaj nie je všetko.
Anorexia
Dlhodobá strata chuti do jedla. Vzniká následkom organického ochorenia a vymizne jej vyliečením. Objavuje sa aj pri depresiách. Vtedy nie je sama osebe chorobou, ale symptómom iných ochorení. Postihuje predovšetkým ženy, a to najmä v období dospievania. Je aj výsledkom spoločenského tlaku na vzhľad tela.
Bulímia
Porucha, prejavujúca sa opakujúcimi sa záchvatmi prejedania, ktoré sú zároveň spojené s kontrolou telesnej hmotnosti. Pojem „kontrola hmotnosti“ si, žiaľ, treba vysvetliť ako úmyselné vracanie, následné hladovky, nadmerné cvičenie či používanie preháňadiel. Všetko v snahe zbaviť sa počas záchvatu prijatej energie.
| Autor: |
Peter BESKYD |
| Foto: |
archív, internet |