Pretrváva situácia, že skončený pedagóg výtvarnej výchovy či mladý kurátor nerozumie základným pojmom a súčasné umenie je pre nich skôr španielska dedina ako oblasť osobného záujmu. Aj celkový záujem a potreba umenia vo verejnosti je ešte stále na úrovni rozvojových krajín. Na Slovensku nie je rozvinutý trh s umením, ale dá sa postupne budovať, a to nás utvrdilo v presvedčení, že táto snaha má zmysel. Veľa ľudí nás odhováralo, skoro každý sa snažil náš entuziazmus zmraziť nejakou neistou otázkou typu: Čo a komu to chcete predávať? Zdá sa, že slovenský národ nevníma umenie ako svoju súčasť a nepotrebuje ho k svojmu životu, čo je pozostatok predošlého komunistického režimu.

Slováci nechodia do galérií nielen preto, že tu nie sú dobré výstavy a fungujúce kultúrne inštitúcie, ale hlavným dôvodom je ich totálny nezáujem o túto sféru, ani ich nenapadne íst raz za čas na výstavu umenia. Našou ambíciou je teda byť novým oporným bodom pri rozvoji výtvarného diania a trhu so súčasným umením u nás. Filozofi ou je teda ponúkať súčasné umenie jeho súčasníkom, pretože iba aktuálne umenie dokáže najlepšie komentovať obdobie, v ktorom vzniká, a zároveň jeho dnešný pozorovateľ dokáže najlepšie čítať posolstvo ukryté v práci jeho generácie.

Aj keď niekedy mám ten pocit, že sme skôr misionári, než obchodníci, a to napriek rastúcemu záujmu zo strany laickej verejnosti, zahraničných kurátorov a kultúrnych inštitúcií. Potreba prezentácie domácej tvorby sa tak postupne pretavila do bežnej praktiky vo vzťahu k exportu slovenského umenia a vystavovaniu umelcov v zahraničí. Niektoré mená sa stali často frekventované na výstavách v zahraničí, ale slovenské galérie akoby zabudli týmto umelcom dať dostatočne primeraný priestor, v dôsledku čoho ich doma málokto pozná a ich záujem vystavovať na Slovensku výrazne klesol.

Neskreslený Sirka v Kresslingu

Boris Sirka (1981) patrí ku kľúčovým postavám nastupujúcej generácie, k objavom slovenskej maľby po roku 2000. Sirka je jeden z prvých absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach (2006) a reprezentuje zdravé jadro dravej mladej košickej scény (ďalej Ján Vasilko, Matúš Lányi, Vlasta Žáková, Jaro Kyša, Rado Čerevka, Peter Voda Maukš a pod.). Hoci participoval na mnohých významných výtvarných projektoch a výstavách (Cena Oskara Čepana, fi nalisti, GMB Bratislava 2003; Farbi100/dikOBRAZovo, GJK Trnava 2004; Prievan, PGU Žilina 2005; PitoreSKa, Wannieck Gallery Brno), výstava v Kressling Gallery znamená jeho vôbec prvú individuálnu prezentáciu na slovenskej výtvarnej scéne.

Boris Sirka (1981) patrí ku kľúčovým postavám nastupujúcej generácie, k objavom slovenskej maľby po roku 2000. Sirka je jeden z prvých absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach (2006) a reprezentuje zdravé jadro dravej mladej košickej scény (ďalej Ján Vasilko, Matúš Lányi, Vlasta Žáková, Jaro Kyša, Rado Čerevka, Peter Voda Maukš a pod.). Hoci participoval na mnohých významných výtvarných projektoch a výstavách (Cena Oskara Čepana, fi nalisti, GMB Bratislava 2003; Farbi100/dikOBRAZovo, GJK Trnava 2004; Prievan, PGU Žilina 2005; PitoreSKa, Wannieck Gallery Brno), výstava v Kressling Gallery znamená jeho vôbec prvú individuálnu prezentáciu na slovenskej výtvarnej scéne.

Sirka patrí do skupiny tzv. „Mac generácie“ (sýtená Macintoshom a Big Macom od McDonald´s), ktorá vyrastá v hybridnej masmediálnej, TV masovej a „mäsovej“ kultúre (príliš veľa mäsa, krvi, vražednej erotiky a značkových produktov na zožratie), a napriek tomu programovo preferuje médium maľby. Prepisuje rozličné vizuálne dáta do nového maliarskeho jazyka, do reči závesných obrazov. Nájdeme tam internet, videohry, komiksy, death metal, fi lmové horory a animované porno hentai, electro-clash, popík a hip-hopík, streetwear, sad(l)o/ mas(l)o, neo gotic, nekroromantizmus, cyber-punk a iné kanále a kanalizácie vizuálne vzrušivého sveta.

V Sirkových maliarskych sekvenciách sa rýchlo strieda a dopĺňa nevinnosť a pohoršenie, fámy a fl ámy, záchrana a zatratenie, červený a čierny kríž, nízke kolty a vysoké podpätky. Všetko je to nehanebne prítulné ako univerzálny silikón – neodlepiteľné tmelenie do mladých prsníkov, obstarožných vaní a okenných spojov. Sirka predstavuje takmer „smrteľnú dávku“ súčasnej maľby. Na jednej strane prináša silný nápor horúcej vizuality vysokého napätia a na druhej strane sa kŕmi rozkladajúcim sa duchom nízkej, gýčovej či brakovej kultúry.

Autor vedome a programovo otvára nebezpečnú Pandorinu skrinku, povestnú trinástu komnatu a sprevádza nás v obrazovom poli podzemnými temnými vodami myslenia. Jeho plátna predstavujú jemný dotyk exorcizmu, citlivý nárez vysokej maliarskej kultúry a úpadkových podôb alternatívnej subkultúry. Vplyv komiksov, animácií, hororu a teroru, erotikov a zombíkov dokáže Sirka pretaviť do silných maliarskych príbehov.

Prvotné veselé a ironické scény s prepálenou popovou farebnosťou, reklamnou zápletkou, naivnými postavičkami s veľkými guľatými očkami ako z japonských animácií manga či seriálov anima (My bičis, 2002; Esco-bar, Milk-tank, 2004) vystriedali provokatívne a podvratné maliarske scény – krv, srdce, červené kríže, sestričky. Nočná láska a nočná mora zároveň, bohumilé potešenie a pekelné pokušenie, neutíchajúca túžba neukojeného erosu (Láska ide cez žalúdok, 2005).

Nasledovali ponuré výjavy na skaločiernom pozadí s ústrednou ženskou hlavou v erotickom momente vyciciavania falusových melancholických duchov (séria Ghostsuckers, 2006). Sú to obrazové listy z Knihy krásnych mŕtvych žien: zjavenie a prízrak, očarenie a znechutenie v jednom balení. V najnovšej kolekcii diel (2007), ktoré predstavuje v galérii, Sirka uvádza do života trochu strašidelný „nekro-peklo“ karneval. Upokojila sa kompozícia, rozjasnila sa a rozkvitla farebnosť, vyčistili sa rozľahlé farebné plochy.

Je to ľahká maľbojazda dekadentnej extázy. Na plátnach sa objavujú nové charakteristické motívy a príbehy: čarodejnica ako ohnivo červenovlasá modelka, unavené siamske dvojhlavy; šialené plamene v očiach a vo vlasoch striedajú tri levitujúce lebky s vlajúcimi vlasmi a pod. ( Diablice, Twins, Extáza sv. Terezy, Ráno; všetky 2007). Pričom autor rozvíja svoje maliarske rozprávanie pomocou vlásočnicovej obrysovej linky na pozadí hutných farebných monoplôch.

Táto pavučinová sieť je niekedy utkaná do dekoratívneho drobného ornamentu. Vzletnosť post-secesnej krivky sa prekrýva s tajomnosťou a temnotou ústredných fi gúr. Vzniká maľba ako naslinená a znásilnená rozkoš, potešenie z nočného raja, z odvrátenej strany mäsiara. Sirka je teda umelec, ktorý prináša nový maliarsky zápas a mladícky zápal (sirky sú predsa zápalky). Jedno je dnes isté: Sirka je malý veľký muž mladej slovenskej maľby.