ŠPORTIAK zo Slovenska
Made in Slovakia
V ôňa benzínu, kovu, kvalitnej kože a oleja. Výborní jazdci a krásne ženy. A na prvom mieste elegancia šľachticov medzi autami so stovkami koní pod kapotou. Aj tí z nás, čo sa ešte nikdy nezúčastnili na pretekoch kvalitných superšportiakov, si živo vedia predstaviť atmosféru takýchto podujatí. Na pretekoch Redline na piešťanskom letisku sa vlani v lete stretli majitelia desiatok značiek ako Ferrari, Lamboghini, Porsche a mnohých iných. Prvé tri miesta v slalome však neobsadili jazdci na autách svetoznámych značiek, ale tri ľahké, mrštné športiaky K-1 Attack. O to prekvapujúcejšie je, že za ich zrodom nestojí niekoľko desiatok či stoviek svetových dizajnérov, ale dvaja slovenskí nadšenci. Otcami K-1 Attack sú nositeľ nápadu a zdrojov Dick Kvetňanský a dizajnérsky talent Juraj Mitro.
![]() |
Začalo sa to Skalou Začiatky slovenského športiaku možno nájsť v 90-tych rokoch v Amerike, kam si Dick Kvetňanský chodil privyrobiť popri štúdiu na bratislavskej Vysokej škole ekonomickej. Ako syn svetovo uznávaného endokrinológa v detstve s rodinou cestoval. Narodil sa počas pobytu rodičov v USA, čomu vďačí za americké občianstvo aj anglosasky znejúce meno. „Dostal som sa do fi rmy, kde sme vyrábali pre hollywoodske fi lmy repliky áut. V roku 1995 sme už pod mojím vedením vyrobili repliku žltého Ferarri 355, ktorá vybuchla vo fi lme Skala s Nicolasom Cageom a Seanom Connerym,“ spomína Dick. Vtedy mu napadlo vyrábať repliky známych áut, ktoré budú pojazdné, a predávať ich americkej klientele. Napodobeniny známych športiakov s motorom Pontiac vyrábal až dovtedy, kým ho nenavštívili ostrí chlapci v mene talianskeho Ferrari a biznis mu dobre mienenými radami nestopli. Rozhodol sa teda vyvinúť svoj vlastný model, ktorý dostal názov Evoluzione. Oslovil niekoľkých študentov na katedre dizajnu bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Po ročnej spolupráci s iným dizajnérom, s ktorým nebol veľmi spokojný, mu známy odporučil Juraja Mitra. „Evoluzione sme vtedy vyvíjali takmer rok a stálo nás to niekoľkostotisíc. Juro dostal úlohu do dizajnu nezasahovať, iba upraviť stredový stĺpik,“ vracia sa k začiatkom spolupráce motor projektu. Keď sa o tri dni, počas ktorých mal od Mitra zákaz vstupu, do dielne vrátil, najprv ho obchádzali |
| Strojcovia úspechu slovenského superšportiaku - špecialista na racing a testovací pilot Janko Daniš (vľavo), nositeľ nápadu a vývojár Dick Kvetňanský (v strede), vývojár a dizajnér Juraj Mitro (vpravo). |
| mrákoty. Mladý dizajnér všetku dovtedajšiu prácu zlikvidoval a auto prerobil nanovo. „To, čo sme predtým robili rok, on vystrúhal za tri dni,“ hovorí Dick. A to, že svoju prácu urobili dobre, sa potvrdilo o krátky čas. Evoluzione poslali na výstavu do Ameriky, kde v niekoľkotisícovej konkurencii iných áut získalo prvú cenu. Attack kit car Na výstave sa stali veľkou senzáciou. „Každý sa nás pýtal, ako sa žije na Slovensku, keďže tu máme vojnu. Naším šťastím bolo, že si nás všimol šéfredaktor významného amerického motoristického časopisu: Urobte s vašimi dizajnérskymi schopnosťami a drzosťou začať od nuly nové auto, aké na našom trhu chýba, povedal nám.“ Podľa marketingových prieskumov vedeli, že zákazníci najviac chcú dvojmiestny roadster s motorom uloženým v strede. „Bola to dosť voľná ruka pre takého mladého chalana,“ prezrádza dnes Mitro. Ako vhodného darcu orgánov použili Hondu Accord. Použili z nej motor, prevodovku a iné dielce, napasovali naň svoj vlastný rúrkový rám, vyvinuli celý nový dizajn auta aj stovky súčiastiek a konštrukčných prvkov. Po štyroch rokoch modelovania, pílenia, zvárania, brúsenia, testov, horenia, zábavy, ale hlavne tvrdej práce bol Attack na svete. „Toto už bolo čosi iné ako Evoluzione. Tam sme používali celú podvozkovú skupinu z Pontiacu ako základ, tu sme sa rozhodli všetko postaviť sami. Od pántov dverí cez ergonómiu interiéru, volant, sedadlá, pedále, nasávače vzduchu, prednú kapotu, umiestnenie refl ektorov, elektrinu, postavili sme absolútne vlastné auto,“ hovorí Mitro. Americký zákazník si zohnal starý Accord, vymontoval z neho motor a potrebné súčiastky. Zvyšné časti vo forme skladačky si kúpil zo Slovenska vo veľkej škatuli. „Ak si Američania autá tunovali sami, nech to auto bolo hocijako vyúdené, stále to bola stará Honda Accord nezriedka za 30- až 40-tisíc dolárov. Od nás dostal za 12-tisíc dolárov vákuovo zabalenú salámu vrátane dopravy do Ameriky,“ hovorí Kvetňanský. Spolu so súčiastkami dostali aj deväťhodinový návod na videokazete a o mesiac mohli na vlastnoručne skonštruovanom aute lietať po cestách. Základom úspechu bol silný rám, ktorý zvládol aj motory vytunované na šesťsto koní. Štyri roky vývoja boli pomerne náročné. Dvaja |
konštruktéri boli od rána do večera každý deň zatvorení v dielni, frajerky im na obed doniesli guláš, často zabúdali spať. Problémom boli, samozrejme, aj peniaze, ktorými na rozdiel od veľkých automobiliek neoplývali. „Rodičia mi kúpili byt. Ja som ho za ich chrbtom predal, išiel som bývať do prenájmu a peniaze som vložil do vývoja Attacku. Otec skoro dostal infarkt,“ smeje sa dnes Dick. Kvetňanskému sa okrem toho podaril husársky kúsok. Len na základe prvých, rukou kreslených obrázkov cez internet získal objednávky asi od dvadsiatich Američanov. Tri roky predtým, ako bol hotový prvý prototyp. „Tak sme získali niekoľko miliónov korún.“ pochvaľuje si dnes. Dnes je na celom svete asi 120 kusov „skladačkových“ Attackov, aj keď väčšina z nich skončila vo fáze nikdy nedostavaných projektov v garážach svojich majiteľov. Éra kit carov sa však pre Dicka a Juraja skončila. Rozhodli sa posunúť ďalej. Sériový Attack Ďalším stupňom vývoja dvoch nadšencov sa stala výroba celého auta. O Attack sa začali zaujímať mladí doktori, právnici, burzoví makléri, ktorí nemali čas babrať sa so skladaním a vyžadovali určitý komfort. A nechceli jazdiť na motore s tristotisíc míľami. Zmenili sa aj podmienky. Ku koncu predávali skladačky za 19-tisíc dolárov a ani to už nepokrývalo náklady. „Pred desiatimi rokmi stál dolár 50 korún, platy boli osemtisíc korún. Dnes má dolár hodnotu o polovicu nižšiu a naši zamestnanci 40-tisícové platy,“ vysvetľuje Dick. Napísal teda všetkým veľkým automobilkám listy so záujmom o spoluprácu. Nakoniec sa dohodli s Fordom a do nového Attacku použili benzínový trojliter, ktorý dnes automobilka používa napríklad v modeli Ford ST 220 alebo Jaguar X-Type. Pri hmotnosti pod jednu tonu sa auto s týmto agregátom správa naozaj agresívne, stovku dosiahne za necelých päť sekúnd. „Laikovi sa auto môže v porovnaní s kit carom zdať úplne identické, ale my vieme, že sme zmenili prakticky úplne všetko. Zostalo len čelné sklo a kryty predných svetiel,“ hovorí Mitro. Oproti kit caru pribudli bočné okná, odnímateľná strecha, kúrenie, klimatizácia, skrátka vyše tristo vážnych zmien. Všetko vymyslené a vyrobené v bývalom sklade zemiakov v bratislavskej Rači. |





