diners club magazine
Diners Club magazine 1/2007

KUBA

Veľvyslanectvá

Rozhovor s pánom veľvyslancom Davidom Paulovich Escalonom

 

Bolo to pre nás milé zistenie, aj keď už jeho priezvisko naznačuje slovanský pôvod. Prekvapila nás skutočnosť, že má slovenské korene. Vlastne sa vrátil do krajiny svojho otca. Od minuloročného novembra u nás reprezentuje najväčší karibský ostrov, „perlu Antíl“, aj pre nás čoraz známejšiu prostredníctvom exotických dovoleniek. Nie je len diplomatom, ale aj spisovateľom. Veľvyslanec Kubánskej republiky na Slovensku David Paulovich Escalona.

 

Pán veľvyslanec, na Slovensku ste len od minuloročného novembra. Kde ste predtým pôsobili?
V roku 1973 som začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí. Predtým som 10 rokov pôsobil na ministerstve baníctva. Vtedy som bol jeden rok aj na Slovensku. V Kremnici som študoval organizáciu práce v baníctve. V diplomatických službách som od roku 1977. Mojím prvým pôsobiskom bol Libanon, neskôr Irak, Panama, Česká republika a Antigua a Barbuda. Som absolventom moskovskej diplomatickej akadémie a bol som napríklad aj pozorovateľom OSN na voľbách v južnej Afrike.
Vaše priezvisko prezrádza slovanský pôvod?
Áno, dokonca slovenský. Môj otec sa narodil na Slovensku – v Starej Turej. Ako to už v živote býva, môže za to láska. Moja matka je Kubánka. Otec opustil Československo v roku 1925. Cez Francúzsko sa dostal na Kubu. Aj keď pôvodne chcel ísť pracovať do USA, láska ho už navždy zadržala na Kube.

Takže ste sa vrátili do krajiny svojho otca.

Je to tak. Kuba má na Slovensku svoje diplomatické zastúpenie od roku 1993, keď uznala Slovenskú republiku. Do roku 2001 bolo na úrovni chargé d`affaires. Spolu so Španielskom a Portugalskom je Kuba zástupcom iberoamerických štátov na Slovensku.

Čo hovoríte na stav našej súčasnej spolupráce?

Jej stav nie je dobrý. Ale mám pocit, že nastal čas na zlepšenie. A to v rôznych oblastiach. Hospodársku spoluprácu, samozrejme, z veľkej časti ovplyvňuje politika. Aj keď nielen tá. Mimochodom, na Slovensku pôsobí Spoločnosť slovensko-kubánskeho priateľstva. Aj ona má svoju úlohu pri rozvoji našich vzťahov. Napríklad už len približovaním kubánskej reality.

Aj Slovákov Kuba čoraz viac zaujíma ako turistická destinácia.

Áno, je to pravda. Ale aj keď záujem o Kubu aj u vás stúpa, stále nie je záujemcov o dovolenkový pobyt toľko, aby sa napríklad oplatilo z Bratislavy alebo Košíc vypravovať na Kubu charterové lety. Viedeň však nie je ďaleko. Zo Schwechatu už dávnejšie premávajú charterové spoje napríklad do Varadera. Nevidím však problém, aby pri narastajúcom záujme nemohli premávať podobné letecké spoje na Kubu aj zo Slovenska.

Do rozvoja cestovného ruchu na Kube investujú veľké peniaze rôzne zahraničné spoločnosti. Ako vidíte možnosti spolupráce v tejto oblasti?
Pokusy tu už sú. Analyzujú sa. Napríklad ide o možné investície do výstavby golfových ihrísk a hotelových komplexov. Dúfam, že tieto projekty naberú reálne kontúry a bude možné o nich aj podrobnejšie informovať. Črtá sa však aj spolupráca v iných oblastiach. Napríklad v potravinárskom priemysle - záujem prejavili podnikatelia z Banskej Bystrice. Tradične dobrá spolupráca je so SEZ Tlmače. Rozvoj určite čaká dovoz našich tradičných produktov - tabakových výrobkov, rumu a liekov. Ako všade, zatiaľ sú najväčším problémom peniaze. Keď to však zvládli iné štáty Európskej únie, podarí sa to aj na Slovensku.

Práve platforma Európskej únie sa zdá byť pri rozvoji vzájomných obchodných vzťahov zaujímavá.
Áno, Európska únia by v rámci svojej pomoci členským štátom mohla poskytnúť úvery. Kuba by potom tieto kontrakty, ktoré by pomohli rozvíjať vzájomný obchod, mohla splácať. Napríklad aj tovarom.

Odľahčime to trochu. Karibská kuchyňa je známa svojou chuťovou pestrosťou a pre Európanov je, samozrejme, exotická. Čo hovoríte na stredoeurópske jedlá?
Možno by ste sa čudovali, ale Kubánci majú veľmi radi údeniny a pivo. Napríklad Fidel je známy tým, že svojho času pravidelne chodieval na veľvyslanectvo Československa v Havane. Na vaše údeniny. Karibská kuchyňa pritom nie je taká neznáma ani na Slovensku. V Bratislave je reštaurácia Malecón, vyhlásená svojou kubánskou atmosférou a, samozrejme, aj kuchyňou.

Ako vnímate ľudí v strednej Európe?
Východní Slovania sú Kubáncom dosť podobní - svojou komunikatívnosťou, veselosťou, spôsobom vyjadrovania a podobne. Nie je teda ťažké žiť v strednej Európe. Samozrejme, až na počasie, ktoré je v Karibiku predsa len iné.

Spomínali ste Malecón. V Bratislave je okrem tejto reštaurácie aj Habana Club. Neuvažuje sa napríklad o predajni s tradičnými kubánskymi produktmi?
Nielen uvažuje. 1. apríla sa v Bratislave otvára Dom kubánskeho tabaku. Súčasne to bude znamenať aj otvorenie Klubu fajčiarov kubánskych cigár. Ponúkať sa k nim bude aj špeciálna kubánska káva. Casa Habano by tak malo byť ďalším miestom tradičnej kubánskej atmosféry v Bratislave. Myslíme pritom aj na iné slovenské mestá. Podobné predajne by sme chceli postupne otvoriť aspoň v najväčších z nich. Predpokladáme však, že v blízkej budúcnosti budú väčšinu kubánskeho tovaru na Slovensku predsa len tvoriť lieky. Seriózne sa dokonca uvažuje o ich spoločnej výrobe na Slovensku s možnosťou exportu do tretích krajín.

Vďaka za rozhovor. Želáme úspech vašej misii a tešíme sa na apríl, ktorý k nám prinesie opäť viac pravej kubánskej atmosféry.


Znovuobjavenie legiend Prechádzame sa úzkymi ulicami, nasávame ich vône, cítime teplo a vlhko ošarpaných farebných stien, pred ktorými postávajú staré autá. Cítime všadeprítomnú chuť tabaku, srdečnosť ľudí a radosť zo života. Koncom 90-tych rokov opantal nielen hudobný svet fi lmový dokument nemeckého režiséra Wima Wendersa a amerického hudobníka Rya Coodera. Príbehom zoskupenia s názvom Buena Vista Social Club doslova „oprášili“ kubánsku hudbu v jej najrýdzejšej podobe. Fenomén hudby doplnili výpoveďami starnúcich hudobných legiend o živote a umení. Hudba sama získala veľa cien, napríklad aj Grammy, výnimočné je však aj zobrazenie kubánskej súčasnosti. Každý z početného súboru dáva do piesní svoj príbeh a dopĺňa presvedčivú výpoveď dokumentu. Hudobníci z Buena Vista Social Club profesionálne hrali či spievali ešte v 60. a 70. rokoch. Keď ich v roku 1997 Ry Cooder požiadal o spoluprácu, dávno si užívali skromný dôchodok. Ponúkli hudobné poklady, ktoré mohli byť navždy stratené. Predali sa milióny nosičov s ich hudbou. Z muzikantov, známych dovtedy len na Kube, sa „na staré kolená“ stali svetové hviezdy. Dnes je už väčšina tvorcov nezabudnuteľných melódií na sklonku života alebo ho už opustili. Svoje večné angažmán získali už aj Rubén Gonzáles, Compay Segundo a Ibrahím Ferrer.

 

 

David Paulovich Escalona je aj spisovateľ. Píše
básne a rozprávky pre deti. Vydal už tri knihy
detských rozprávok „Svet rozprávok I, II a III“
a zbierky básní „Sen lásky“ a „Zo srdca Európy“.

David Paulovich Escalona

Kvety starej Havany


Kvety starej Havany
obsadili balkóny
zeleň zmiešaná
s modrosťou mora
Spolu sa túlajú do školy i domov
z krámu do krámu
z balkóna do lekárne
Kvety starej Havany!
More ich solí
mólo ich farbí
bubnujú na srdcia mužov
Snívajú na balkónoch
o kočoch a prastarých rodoch
o princoch tisícich odtieňov
so šabľami a dukátmi
Plavovlásky i brunetky
biele čierne i zmiešané
kypré štíhle i šikmooké
všetky na jednej terase
Večer zapadne za horu
všetko navôkol zostarne
Vtedy vysypú na námestia
okvetné lístky spomienok
Potom slnko zhasne
ruža dovonia
Z balkónov visia
nehybné stvoly
Kvety starej Havany
korenia v dejinách
kamenných pevností
kláštorov a katedrál
Čas kruto odbíja
ale kvety starej Havany
navzdory času zdobia nábrežie Malecón

Preložil Pavol Janík

Názov krajiny: Kubánska republika

Rozloha: 110 860 km2

Počet obyvateľov: 11 382 820 (2006)

Štátne zriadenie: socialistická republika (1959)

Geografi cká poloha: ostrov vo Veľkých Antilách,
na rozhraní Karibského mora a severného Atlantiku

Časové pásmo: GMT - 4 (- 5)

Podnebie: tropické, ovplyvnené pasátovými vetrami,
v období dažďov (máj – október) hrozí zvýšený
výskyt hurikánov a búrok; obdobie sucha: november – apríl

Hlavné mesto: Havana

Mena: kubánske peso (CUP), konvertibilné peso (CUC)

Jazyky: španielčina

Správne členenie: 14 provincií a 1 osobitný obvod

Národnost. zloženie: mulati (51 %), belosi (37 %), černosi (11 %)

Náboženstvo: katolíci (85 %), protestanti, židia, spirituálne kulty

Veľvyslanectvo Kubánskej republiky v SR

Somolického 1/A
Bratislava 811 05
Tel: +421/2 /5249 2777
e-mail: embacuba@zutom.sk

 


 

Späť hore
Tlač...

Obsah

  Cena dobrej ceny
 

Editoriál Borisa Filana

  ŠPORTIAK zo Slovenska
 

Made in Slovakia

  ZACHYTIŤ OKAMIH
 

Osobnosť

  iDOM efektívny management
 

Architektúra

  USA nie je len New York
 

Cestovanie

  POKER
 

Zábava

  FABERGÉ
 

Umenie

  Deň s Jánom Ďurovčíkom
 

Deň s...

KUBA
 

Veľvyslanectvá

  V objatí pôžitku
 

Kulinárium

  EL GAUCHO
 

Kulinárium

  DECADENCE HOUSE
 

Kulinárium

  Liečivá sila dotykov
 

Zdravie

  Knihy, CD, DVD
 

Recenzie

  SVET PODĽA MRAVCA
 

MRAVENISKO

Galéria