FABERGÉ
Umenie
| Z vyk obdarúvať sa navzájom veľkonočnými vajíčkami má v Rusku vyše štyristoročnú tradíciu. Cár Alexej vraj nechal vyrobiť vyše tridsaťtisíc zdobených vajíčok, ktoré rozdal poddaným. V duchu tradície neskôr moskovskí maliari a umeleckí remeselníci pravidelne pripravovali veľkonočné vajíčka pre cárov. V 18. storočí sa začali vajíčka vyrábať z porcelánu a skla. Najznámejšie boli tie, čo zdobili vyobrazenia pravoslávnych katedrál. Vyrábali ich v Lukutinovej továrni. |
| Tradícia z Fabergého dielne Rok 1884. Ruský cár Alexander III. premýšľa nad tým, ako na Veľkú noc, ruskú Paschu, prekvapiť cárovnú Máriu Fjodorovnu. Úlohou poveril excelentného klenotníka Petra Carla Fabergého, ktorý mal dielňu v rodnom Sankt Peterburgu. Veľkonočné prekvapenie z rúk geniálneho šperkára bolo nevídané. Škrupinka z platiny pokrytá bielou glazúrou sa otvárala a obsahovala v sebe ešte jedno, menšie, ale zato zlaté vajíčko. Aj toto sa dalo otvoriť a skrývalo ďalšie tajomstvo: zlatú sliepočku s drahokamami, zdobenú repliku imperátorovej koruny. Vajce cárovnú tak potešilo, že cár okamžite avizoval ďalšie objednávky na každú nasledujúcu Veľkú noc. Po jedenástich rokoch, keď Alexander III. zomrel, pokračoval v tejto tradícii jeho syn a nasledovník Mikuláš II., ktorý dokonca rozšíril objednávku až na dve vajcia ročne. Vždy išlo o prestížne zákazky. V slávnej dielni dlho dopredu plánovali, čím novým prekvapia cársky dvor. |
Prerušenie tradície Nebyť boľševickej revolúcie, zrejme by jeden z najlepších klenotníkov svojich čias vyrobil viac ako 57 vajíčok. Dodnes sa z nich zachovalo 47, väčšinou v zbierkach súkromných a bohatých zberateľov. Sú vzácne nielen pre krehkú harmóniu striebra, zlata, niklu, paládia, drahých kameňov či perál. Klenotník sa každým vajíčkom prekonával. Okrem klasických prekvapení v tvare sliepočiek či pukov kvetov zhotovil aj dokonalé a funkčné miniatúry. Napríklad modely korunovačného koča či Transsibírskej magistrály. Udivoval nielen svojou zručnosťou, ale aj invenciou. Najviac očakávaní vždy vzbudzovala téma a jej originálne spracovanie so zmyslom pre detail. Niekedy sa týkala význačných udalostí v krajine, inokedy vyzdvihovala výlučne cársku rodinu. Žiaľ, boľševické Rusko pre nich pripravilo trpký osud... |
| Niektoré z najznámejších vajíčok z dielne Petra Carla Fabergého |
 Korunovačné vajíčko Cár Mikuláš II. ho daroval manželke cárovnej Alexandre Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1897. Vajíčko, ktoré ukrýva koč, je zdobené guilloché emailom zlatej farby. Celý povrch tvoria mriežky, v ktorých je spomínaný email. Jednotlivé vetvy mriežok spájajú body, ktoré tvoria ozdoby v podobe kráľovských orlov. Vo vajíčku je replika koča, v ktorom sa cárovná Alexandra viezla do Moskvy na korunováciu. Majstrovi trvalo 15 mesiacov, kým vyrobil korunovačné vajíčko zo zlata, emailu, diamantov a krištáľu. Denne na ňom údajne pracoval až 16 hodín. Jeho hodnota sa pohybuje na úrovni 18 – 24 miliónov dolárov. |
 Vajíčko konvaliniek Venoval ho cár Mikuláš II. cárovnej Alexandre Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1898. Povrch vajíčka tvorí nádherný ružový email, z ktorého rastú konvalinky vytvorené z perál a diamantov. Po potiahnutí perlového tlačidla na bočnej strane vajíčka sa zvrchu vysúvajú maľované miniatúry - portréty manžela cárovnej a jej dvoch dcér Oľgy a Tatiany. Hodnota vajíčka konvaliniek sa pohybuje na úrovni 12 – 18 miliónov dolárov. |
 Vajíčko pomarančovníka Cár Mikuláš II. ho venoval cárovnej matke Márii Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1911. Miniatúrny stromček má na povrchu lístočky, medzi ktorými je ovocie z ametystov, rubínov a ružových diamantov. Stromček má ukryté tlačidlo. Po jeho zatlačení sa na jeho vrchu odkryje jedna z najdetailnejších Fabergého kreácií. V otvore sa nachádza vtáčik - slávik. Ak pohnete jeho krídelkami, hlavičkou alebo zobákom, spustí sa nádherná hudba. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 10 – 15 miliónov dolárov. |
 Vajíčko 15. výročia korunovácie Venoval ho Mikuláš II. cárovnej Alexandre Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1911. Vajíčko zobrazuje 16 maľovaných miniatúr, nielen portrétov, ale aj známych historických udalostí, ktoré sa stali počas panovania cára Mikuláša II. Miniatúry sú zasadené na bielom emaile, pričom sú rozdelené do jednotlivých panelov. Rámček medzi panelmi zdobí zelený email v podobe lístkov. Samotné portréty sú zdobené diamantmi. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 12 – 15 miliónov dolárov. |
 Kohútie (Kukučkové) vajíčko Kohútie (Kukučkové) vajíčko daroval cár Mikuláš II. svojej matke cárovnej Márii Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1900. Vajíčko bolo vyrobené ako vyzdobené stolové hodiny v barokovom štýle s emailom teplej fi alovej farby. Po zatlačení tlačidla, ktoré sa nachádza navrchu vajíčka, sa otvorí okrúhla prerezávaná mriežka zo zlata a vynorí sa kukučka s prírodným perím, ktorá máva krídelkami a kuká. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 5 – 7 miliónov dolárov. |
 Vajíčko sv. Juraja Vajíčko sv. Juraja venoval cár Mikuláš II. svojej matke cárovnej Márii Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1916. Vajíčko tiež pripomína rok 1915, keď cár Mikuláš II. dostal rad sv. Juraja za jeho iniciatívu v prvej svetovej vojne. Celú schránku vajíčka tvorí biely email kombinovaný zeleným mriežkovo-vencovitým vzorom - opäť z emailu. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 4 – 6 miliónov dolárov. |
|
|
 Vajíčko Ružový puk Prvým vajíčkom, ktoré dal cár Mikuláš II. vyrobiť po dosadnutí na trón, bolo vajíčko Ružový puk. Venoval ho cárovnej Alexandre v roku 1895. Jeho povrch je opäť delený do rámčekov vyplnených červeným guilloché emailom. Rámčeky zdobí zlato a drahé kamene. V jeho vnútri je krásny puk ruže žltej farby. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 3 – 4 miliónov dolárov. |
 Renesančné vajíčko Renesančné vajíčko bolo posledným, ktoré venoval cár Alexander III. svojej žene Márii Fjodorovne v roku 1894. Škatuľka, ktorá má tvar vajíčka, je pokrytá bielym achátom. Jej povrch zdobí opäť známy motív v podobe mriežok, ktoré v spojoch zdobia drahé kamene a zlato. Hodnota vajíčka sa pohybuje na úrovni 5 – 7 miliónov dolárov. |
 Peter Carl Fabergé (1846 - 1920) Rodák zo Sankt Peterburgu. Pokračovateľ klenotníckeho rodu pôvodom z Francúzska. Študoval v Drážďanoch, precestoval Európu a v Sankt Peterburgu prevzal otcov podnik. Od roku 1886 ofi ciálny dodávateľ pre cársky dvor, neskôr dvorný klenotník. Pre cársku rodinu vyrábal rôzne módne doplnky. Preslávili ho vajíčka, ktoré ukrývali vzácne prekvapenia. Po boľševickej revolúcii utiekol z Ruska a v roku 1920 zomrel vo Švajčiarsku. Boľševici jeho dielňu znárodnili a čoskoro defi nitívne zatvorili. Podstatnú časť Fabergého vajíčok, ako aj iných umeleckých predmetov zachránil v roku 1921 americký znalec umenia Armand Hammer. |
| Zvláštne osudy Z vyše päťdesiatky nádherných vajíčok sa dodnes zachovalo štyridsaťsedem. Desať je v kremeľskej klenotnici, ostatné vlastnia rôzni zberatelia. Napríklad britská kráľovná Alžbeta II. či švédsky kráľ Carl Gustav. Jedno mal aj Michael Jackson. Keď ruský podnikateľ Viktor Vekselberg vykúpil od rodiny amerického vydavateľa Malcolma Forbesa deväť vajíčok (vraj za ne zaplatil okolo 100 miliónov dolárov) a doviezol ich späť do Ruska, stal sa národným hrdinom. Väčšinu vajíčok stihol podobný osud ako množstvo iných ruských umeleckých pokladov. Čo si so sebou nevzali aristokrati a obchodníci pri útekoch pred boľševikmi po roku 1917, to sovietske úrady rozpredali. Výnimka Pokračovatelia |
| text: Peter Beskyd |
