SPOLOČNOSŤ  IBM JE NEODDELITEĽNE  SPÄTÁ HLAVNE S POČÍTAČMI.  TAK AKO VŠETKY VYNÁLEZY, AJ POČÍTAČE BOLI  VYVINUTÉ  AKO NUTNOSŤ, NIE AKO NÁHLA TÚŽBA  INŽINIEROV NIEČO VYNÁJSŤ. PRÍBEH IBM SIAHA OVEĽA  ĎALEJ NEŽ ZAČIATKY POČÍTAČOV.

Bez pomoci počítačov by sme si nevedeli predstaviť  každodennú  prácu v úrade a nevzniklo by ani toto  číslo časopisu. Cesta k osobným počítačom bola ale  zdĺhavá a pred tým, ako vedci zostrojili prvý osobný  počítač, uzreli svetlo sveta iné vynálezy. Takmer  všetky produkty spoločnosti IBM navrhli a vyvinuli  preto, aby mohli zaznamenávať, spracovávať,  uchovávať a zároveň aj nachádzať ďalšie informácie.  Vývojom doby neprešli len produkty, ktoré boli  vyrábané, ale aj spoločnosť samotná.

Vznik  spoločnosti IBM by sme mohli datovať na 5. jún  1911, kedy v New Yorku vznikla firma Computing-  Tabulating Recording Company, keď Charles F. Flint  spojil tri spoločnosti do jednej. Táto spoločnosť vo svojich počiatkoch vyrábala a predávala od  komerčných váh a priemyselných časomeračov až po nože na syry a mäso či tabulátory a dierne štítky.  Už v tom období mala spoločnosť vo viacerých  amerických mestách viac než 1 300 zamestnancov.

Keď sa rôznorodosť biznisu ukázala ako nie príliš rozumné riešenie, Flilnt sa obrátil so žiadosťou  o pomoc na Thomasa J. Watsona, Sr., druhého  najvyššieho šéfa v National Cash Register Company.  Watson sa v roku 1914 stal vo veku štyridsať rokov  generálnym manažérom spoločnosti.  Zaviedol do biznisu novú taktiku: predajcov štedro  motivoval, zameral sa na zákaznícke služby  a trval na tom, aby obchodníci nosili tmavé obleky.  Propagoval fi remného ducha tým, že zostavoval zo zamestnancov športové tímy, usporadúval  rodinné zápasy a založil fi remnú kapelu.

Pán Watson starší sa do histórie zapísal aj  nezabudnuteľným sloganom „THINK“, ktorý sa  spoločnosťou nesie už desaťročia. Computing-  Tabulating Recording Company sa rýchlo  rozrastala a svoje pobočky rozšírila aj do Európy,  Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie a svoj obchod  sústredila hlavne na potreby zákazníkov. Aktivity  spoločnosti C-T-R spôsobili, že staré meno  spoločnosti bolo príliš obmedzujúce.  Preto si 14. februára 1924 spoločnosť zmenila  meno na International Business Machines  Corporation.

V tridsiatych rokoch bola IBM  jednou z prvých spoločností na svete, ktorá zabezpečovala skupinové životné poistenie,  vdovecký príspevok či platené dovolenky.  Medzi produktmi, ktorými sa vo vojnovom  období spoločnosť IBM zaoberala, boli aj pušky  a vojenská munícia. Ale jedným z najväčších  a najvýznamnejších vynálezov vtedajšej doby  bolo zostrojenie automatickej kalkulačky,  nazývanej Mark I. Dokončili ju v roku 1944, po  šiestich rokoch vývoja s pomocou Harvardskej  univerzity. Kalkulačka bola schopná automaticky  spracúvať dlhé výpočty.

Bola to „mašinka“,  ktorá bola dlhá viac než 15 metrov, vysoká takmer 2,5 metra a vážila takmer päť ton.  Prvému predchodcovi počítačov trvalo menej  než sekundu sčítavanie, šesť sekúnd násobenie  a dvakrát tak dlho delenie. Počas päťdesiatych  rokov však v technike došlo k mnohým ďalším  zmenám. Vo veku 82 rokov sa pán Thomas J.  Watson, Sr., rozhodol, že prezidentské kreslo  IBM prenechá synovi Thomasovi. Thomas  Watson mladší videl silu v biznise s počítačmi.

IBM sa tak stal počítačovým lídrom. Nová éra  počítačov sa začala v roku 1981, keď do úradu  na šéfovský post spoločnosti nastúpil John R.  Opel. Vďaka zrodu IBM „PC-čiek” sa značka  IBM dostala aj do domácností, malých fi riem  a škôl. Vývoj počítačov šiel a stále ide ďalej.  V roku 1997 IBM predviedla počítačový program, ktorý dokázal hrať šach na svetovej  úrovni. V šiestich zápasoch v New Yorku porazil  počítač svetového šampióna Kasparova  a aspoň na chvíľu sa podarilo umlčať odporcov  umelej inteligencie.

„ POČÍTAČE SÚ POSTUPNE  INTEGRÁLNOU SÚČASŤOU  KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA ĽUDÍ.“